Af Daasanach Tuony Mé Gáá Koonlé. - SIL International¡ inyle geey, kieye, Ke lew ka yío, lew...
Transcript of Af Daasanach Tuony Mé Gáá Koonlé. - SIL International¡ inyle geey, kieye, Ke lew ka yío, lew...
106
Af Daasanach Tuony Mé
Gáá Koonlé.
This is a review book for people learning
to read the Daasanach language.
2
105
104
Af Daasanach Tuony Mé Gáá
Koonlé.
The beginning of reading the language of Daasanach.
ii
a e i o u
a A
e E
i I
o O
u U
103
102
iii
á é í ó ú
á Á
é É
í £
ó º
ú ÿ
Hééllá Warçat Gál Af ¥aasanach Túóy Oonootká
In Hol ki Nanniyyoká.
(Warçat ki Naamaká)
This is a review book for people learning to read the
Daasanach language.
(The Second Book)
Title: Af Daasanach Tuony Mé Gáá Koonlé.
(The beginning of reading the language of Daasanach.)
Language: ¥aasanach (DAS)
Authors: Benedict Lokono Nyingole, Paul Gosh Kwanyang Consultants: Leila Schroeder, Tanya Spronk
Illustrations: The Art of Reading 3.0 © SIL International, 2009
Various Daasanach team members April Birdsong
© BTL, 2012 Bible Translation and Literacy (E.A.)
PO Box 44456-00100, Nairobi
Printed in Ethiopia with permission
Trial edition of 120 copies
Funded by Literacy Work in EECMY-SWS, Arba Minch
Elawit Printing Press
Addis Ababa 2013
101
Lokí háteka káru
geey kieye, Um
sugúl fáa yíel?
In lew máá éíyyo
tune.
Loiná inle haasanno
ki nib.
Um sugúl alé gaa
aa¢uanká.
Min Nooro gant
háte kokoyyo?
Sukúl hai midhinta.
Heegesn Holním
Loiná háteka inle
chure tiki¢ ki loléel?
Gant hai orooto.
Gele ki aalalata.
Nyáila ubaa Kaala
lobielele argeká
meete gál guguåo
eká geey?
Gaal lóbíélélé
kiadheká fayamle
gáál shie.
Gaal lobielele
káfáchlé ma fediny.
100
50
s__ s__nt_
Ááy gáá ními
v__l
ée aa úu é ie áá i ú e
ib_ll_
lob_l_l_
vée sáá bú na lo
lé bie té saan búu
nor æar i he gu
ñieny le dhaa reg ro
riech rany bil ni l
Af Daasanach Tuony Mé
Gáá Koonlé.
2
1
6
5
3 4
2 1
olo
o a e i
lo la le li
l L
la li
lali
lo la le li
ló lá lé lí
lo
la
le
li
l
lo
olo
olo
lo
l
lo le
lole E lé
Elé
99
Lobielele
Bur tiki¢ Nyáila ubaa Kaala ám
¢eey. Gáál amle hokot aléslé
kerechatí ¢ú foorote. Gáál amle
kolom naate-, tiirt tiki¢ yé ¢ú ¢
iiyyeká Nyáila Lóbíéléllé guåo af les gaa
koyye-, ma kikisanká arge. Mu Kaala fuute,
mú nee ki shaakade, kieye, Çás sáaká kí
yímet kí lobielelle raat yie. Gál giriká hol uf
gáá chi¢e ñííg lobielelle af kí ¢ie, Lobielelle
mé úr má ki egeyyo, má kikisato. Kaala
kieye, Musó, Lobielelle in hai rayye yie.
Nyáila åo hol hai Lobielelle ¢ú chi¢e.
Lóbíéléllé giriká gaa gogoy, kuy. Kaala,
kieye, ªnychía, Lobielelle in çór giri åerúo
yegeská hí yíésa! yie. Gaal hol vie, kieye, Kí
wáása-, gál kúnnua guguåoká geeyo, gaal
hí çór ¢eewallá hayo, hí åerúo edhe ki
yeeges yie. Gaal åo ám mé gaa mare, ám
galleká gál guguåo-, eká fayaméél shie. Çór
åo ameeny kinaal gaalí les gaa nie.
98
-,
ibille
Kisare Lotualamóíy
any çalle-, minlé Æarité ª-Kolle ibil ká
ruogonneká kieye, ª-Kolle ibilkuaká ye ká.
Ibil any ki o¢o, chie.
ª-Kolle kieya, Ibilchú bárma Kolle hí ma
chíésiny? Kaana æarrany
chie.
Çalle-,
49
3
Gaile le ubaa olo arge. Gaile úba olo Sieso
arge. Elé olo argiyye. Síéso lali Ele argiyye.
Gaile úba Elé arge. Elé úba Síéso argiyye.
Síéso lali Ele úba argiyye. Lali Ele olo arge
lole.
Elé olo argiyye
Gaile Síéso arge.
Gaile le úba arge.
Gaile olo úba arge.
Gaile Elé úba arge.
4
6
5
3 4
2 1
mé
é ó á ú
mé mó má mú
lé ló lá lú
m M
la me
lame
mé mó má mú
me mo ma mu
mé
mó
má
mú
m
mé
mé
m
mi le
mile la la ma
lalama
2
97
Loiná chuure mé tiki¢
inyle kilole. Iny amú hai
haate. Hagateká lew
shééléchle shuunne tá
haasan bííyleka lew el
gaa tune. Allé iny he é kí ñieká ñaalé Loiná
hí ki lole. Loiná inyle geey, kieye, Ke lew ka
yío, lew máádhat tunnééllá sit. Har hé nete
mamaalinyka eba lew ha sîn. Ebá hol ‘gas
mé râw. Hé nigini hatalóóllá in gálaat hol ki
¢eåeneye. èw hé tág konsidhe. Máá hé
nete mamaalinyká aadh ¢aatika hé he mán.
Lew yío, lew mách fúo. Lew tutunnoká ha
mach gaa æaæasîn lew el me hí çîn yie.
râw çîn hôn êw
96
48 â ê î ô û
dhâw lâw dhâw sâw
râw dhâw sâw râw
êw vêw nêw êw
gêw lêw sêy gêw
arîny bíiny arîny fíiny
çîn çîn çíiny sîn
gôsh túosh môsh gôsh
hôn lôl hôn môn
arîny muunîny rîny arîny
çîn hîn sîn çîn
5
Gaile olo mé arge. Olo Sieso olo mé. Olo
Sieso lame. Lali Ele olo Sieso arge. Éllo olo
Ele arge. Mu úba olo Sieso mé lalama arge.
Gaile olo Sieso mile. Lali Ele lole.
Olo Ele lame mile
Síéso mé _____.
Gaile mé _____.
Elé mé _____.
Éllo mé _____.
Lomé mé _____.
arge
argiyye
6
3
6
5
3 4
2 1
gumo
u a i e
gu ga gi ge
mu ma mi me
lu la li le
g G
ga le
gale
gu ga gi ge
gú gá gí gé
gu
ga
gi
ge
g
gu
gumo
gumo
gu
g
Ge lé
Gelé
95
Min Norro kulich tiki¢ gant iiyaayye. Min
gierich hoåo¢ ¢oyyeká sáásaant ubaa gint
argiyye. Min heer hamit gaa iåe mare
helleká mant çodolle ubaa mé çont
máádhat argiyye. Min gon hí hol ¢oyye,
seereyye, bie gil gaa aarmisate, er gil kí
shuunate gant çuor ki hisate, galle.
sáásaant ubaa gint
94
47
6
3 4
2 1
sáásaanté
sáásaant
aan een iin oon
aant eent iint oont
_ nt
ii yaay ye
iiyaayye
aant
eent
iint
oont
nt
saant
sáásaant
sáásaant
saant
nt
see rey ye
seereyye ho åo¢e
hoåo¢e
aal eel iil ool
aalt eelt iilt oolt
5
7
Gaile gúmo ¢ú gale. Lomé gúmo ¢ú gale.
Olo Sieso gúmo ¢ú gale. Olo gúmo ¢ú gale.
Gelé gúmo ¢ú gale. Lali Ele lole, gale.
Gelé gúmo ¢ú gale.
Olo gúmo ¢ú gale.
Gelé gúmo ¢ú gale.
Lomé gúmo ¢ú gale.
8
4
6
3 4
2 1
gólim
li ga me
lim gam mem
_m
o gim
ogim
lim
gam
mem
m
lim
gólim
gólim
lim
m
il lam
illam
5 lim lam lem
lím lám lém
93
Lokí véel sugúl eey, véel geey kieye,
Warçát véer, yie. Hé gaalí lésallá gaa
hogodho-, um sugúl fím hayyíe, gaalí
yegetallá hodho, yie. Lokí karu ényle geey
kieye, Um sugúl fáa, um hí sugúl veero.
Umééllá in aadh ¢aatika gáál les kí fuura.
Súgúl hé ¢úúw çayyo, yie. Karu hol af
vedhdhe, bííy éíy taaka kabi¢eká amidhab
umlé yaabká ubaa umlé ¢edhitká sugúl ki
shuune.
Lokí véel sugúl eey.
92
vee ro
veero
kie ye
kieye
46
5
3 4
2 1
véel
véel waach woof viit
ñéel ñaach ñoof ñiit
ng’éel ng’aach ng’oof ng’iit
véet baach boof biit
v V
vedh dhe
vedhdhe
véel
wáal
wóol
víil
v
vée
véel
véel
vée
v
war çat
warçat
éíy taa ka
éítaaka
9
Gaile olo gólim ¢ug gaa arge. Olo
gólim ¢ug gaa lame. Lali Ele olo
gólim ¢ug gaa arge. Lali Ele úba
ogim gólim ¢ug gaa arge. Lali Ele
úba ilam gólim ¢ug gaa arge. Lali
Ele ogam gólim ¢ug gaa laalame.
Lali Ele ilam úba gólim ¢ug gaa
laalame. Lali Ele gólim ¢u gaa
lole, gale.
Síéso olo gólim ¢ug gaa argiyye.
Síéso ogim gólim ¢ug gaa argiyye.
Síéso lali Ele gólim ¢ug gaa argiyye.
gólim ogim illam
10
5 Ááy gáá ními
gu lo mo
gó li lim
lé o mé
olo
mé
gumo
gólim
91
Bang’ach lés ¥aasanachka he gaalí ki
nannata.
Ínykóríyá ubaa Ng’aarich ále he
guure? ____________
Guriech gaacho gaa iife, kieká war hele.
Nyígéény míér iyayyeká meete war
gaa argiyye? ____________
Áíy kaabana bar mé tiki¢ Åerete guure.
Nyígéény meete ñiet boolony ¢ú
layye?____________
Ataba bushele bie fieká shééléchle Korimóy
hí ¢éé bír kodhdhe.
Ataba bur amidhab bushelle gaa
shaalleká bush meete hí fame?__________
Wár mé mur. Guriecho war gaa argiyye.
So ñieny. Nañúochó.
90
45 Ááy gáá ními
ñieny nañúochó çúó
guriech bang’ach
ba gu na chó
eny nyí ng’áa re
bá ñúo riech ñi
ng’ach ng’as geeny rich
11
Gaile olo gólim ___ arge.
Gaile gúmo ____ gale. Gelé ogim gólim ___ arge.
Gelé gúmo ___ gale.
¢ug gaa
¢ú
olo gumo mé gólim
Olo gúm ¢ú gale. Gelé, Lomé, Gaile, Síéso
úba gúm ¢ú galeká, olo arge, olo mile. Lali
Ele Síéso gúm ¢ug gaa arge. Lali Ele úba
gúm ¢ú gale, olo mile.
12
6
3 4
2 1
laagó
laa gaa maa
la ga ma
li gi mi
aa Aa
gá laam
gálaam
laa
gaa
ma
aa
laa
laagó
laagó
laa
aa
maa le
maale
laa gam le
laagamle
laala gaala maala
láála gáála máála
5
6
89
náñúochó shúóliny
Ataba bushelle bás fie, gale. Chúúré kinaal
shééléchlé Korimóy hí ¢éé bír kodhdhe, mu
kieye, Beríka bush álle seseenká ha ye in ka
shúóliny, ye táb ¢úo, yie. Ataba bur
shééléchle gaa nadhe. Gaal bush gaa
shaalleká bush nañúochó hí fáanne. Gaal
béé ká fu¢e, Ataba kieye, Musó, béé láá ka
yíéåig, ka ñiiñúo, béé ka orúo, yú gál ¢edhit
çeedhe, yie, åo é ¢ú ¢odhdhe.
88
44
nañúochó
ñúo
úo úó
ñúo çúó fúo ¢úo nyúo
ñuo çuo fuo åuo nyuo
ñúo çúó çúó ñúo fúo
çúó
5
3
4
2 1
o rúo
orúo
shúó liny
shúóliny Ko ri móy
Korimóy
13
Olo Sieso laagamo ¢ú gagala. Lomé
Síéso laagamle arge. Olo Sieso laagam gaa
lame. Lali Ele é gaa lame. Lomé Elé maale,
mú ¢ú gale. Lali Ele mé gaa laalame. Gaal
gólim gole Gaile ¢ú gale olo Sieso mile.
laalame laagam
Lomé gumo arge.
Gaile gumo arge.
Gaal gumo arge.
14
7
6
3 4
2 1
gore
re ra ri ru
ge ga gi gu
me ma mi mu
le la li lu
r R
gu ra
gura
re
ra
ri
ru
r
re
gore
gore
re
r
i gi ra
igira
Lo me rí
Lomerí
5
ra ga ma la
raa gaa maa laa
7
87
Áíy kaabana bar tiki¢ Åéréte guure. Aiy
Åéréte geer ¢oyká kaabána áíy met naate,
ñieny argiyye. Síálem ñieny radhdhe, ñieny
tiki¢ ¢oy, ñieny hol agum ¢ú çieçey. Aiy
chúúré kinaal ñieny álle ¢ú gale. Nyígéény
hé tág ger gaa guguåo. Nyígéény kinaallá
chúúré kinaallá áíy ñaang’iche, hé in hol ma
ki kôny, ñiet boolony layye, ñieny ñím ká
konye. Kaabána bur les gaa kiiyyeká biiy so
mán, gil hí af fame.
Síálem ñieny radhdhe.
86
43
6
3 4
2 1
ñieny
ñieny ñaf ñosh ñoy
tieny taf tosh toy
fieny faf fosh foy
jieny jaf josh joy
ñ Ñ
ñaa ng’i che
ñaang’iche
ñieny
ñaf
ñosh
ñoy
ñ
ñie
ñieny
ñieny
ñie
ñ
Síá lem
Síálem
nyí géény
nyígéény
15
Gúraamó gore Lomeri gúra gaa argiyye.
Lomerí gore gúra gaa maale. Gaal gúra gaa
igireká, Lomerí ore Guraamo gúm ¢ug gaa
arge. Gura gum ¢ug ¢ú gale. Lomerí gore
arge, gore mile. Gúraamó óre argiyye.
Lomé gumo ¢ú gale.
Lomé gúm ¢ú gale.
Lomé umo ¢ú gale.
Lomé um ¢ú gale.
gore Lomeri igira
16
6
3 4
2 1
sé
sé só sa si
ré ró ra ri
gé gó ga gi
mé mó ma mi
s S
e re sam
eresam
sé
só
sa
si
s
sé
sé
s
maa lí mo
maalímo
5
sé ré gé mé
se re ge me
8
saa le
saale
Guriech gaacho gaa iife, les gaa kieká hele,
war ki leedhe, yíé¢ieká asilach hí koey.
Asilach hí sug il gaa veere, ali hí búr chie.
Nyígéény míér iyaayye-, çullam çayye
mare úba helle. Gúríéch guåo bie gaa
gaalgalatká argiyye. Guriech kiate, kirisate
çulieny çierich af ki gate, çulieny nor ká
helleká hí konye.
guriech çulieny kiate
Guriech gaach gaa iife. Síéso gaach gaa iyye. Asích gaach gaa iife.
84
42
6
3 4
2 1
guriech
riech fiech æiech jiech
raich faich æaich jaich
ruoch fuoch æuoch juoch
riach fiach æiach jiach
ie
kie ká
kieká
riech
fiech
æiech
jiech
ie
riech
guriech
guriech
riech
ie
yíé ¢ie ká
yíé¢ieká
kia te
kiate
5
riech raich ruoch riach
reech raach ruuch riich
17
Sé eresam saale.
Se Lomerí arge. Lomerí sé arge. Se Loramá arge. Loramá sé arge.
Loramá sé Maalimo eresam gaa arge.
Maalímo sé eresam gaa maale. Se ubaa
gore Lomeri laagam saale. Loramá gore
mile, gale.
18
9
5
3 4
2 1
tate
ta to te ti
sa so se si
ra ro re ri
ga go ge gi
t T
e ge te
egete
ta
to
te
ti
tu
t
ta
tate
tate
ta
t
Taa té
Taaté e ge se
egese
83
Nasúmo bang’ach tág
naasate. Af giri
¥aasanach he nanasatká
bang’acho súm gaalí hujich
ki nanata. Aalé bar tiki¢
Íny Kóryá ubaa Ng’aarich
wár mé mur guure, hol ol buumaká mure,
hol af gaa çudhdhe. ¥eg Ng’aarich báng’ás
Iny-Korya hí il hergite, báng’as geelnete.
¥eg Ng’aarich ¢eg Iny-Korya ¢ú ma¢e,
gáál hol báng’as gaa hidhdhe, hol beele
mure.
Ng‘aarich báng’ás
82
5
3 4
2 1
ng’ ach ng’ich ng’och
wach wich woch
fach fich foch
ng’ Ng’
ng’ach
ng’ich
ng’och
ng’
ng’ach
bang’ach
bang’ach
ng’ach
ng’
Ng’aa rich
Ng’aarich
bá ng’as
báng’as
ba ng’a cho
bang’acho
bang’ach
41
19
Taaté tate gaasam ki egese
gúm ¢ú aruma. Taaté ál tím
mare gaa mure. Lomerí úba
sé gúmo ¢ú aruma. Mu
gólimo sé ¢ug ki egese. Gaile
olo gúmo ¢ú aruma. Síéso olo egete. Lomé
gólim laalame. Taaté ubaa Lomerí tá Síéso
lole, eresam ¢ú gale.
Taaté tate tím tá
Tate ki egese.
Tate ki mamala.
Tate ki arge.
Tate ki lalama.
Tate ki gole.
20
10 Ááy gáá ními
laa go re
ta mé gó
mi maa le
tate
laagó
gore
sé
mé
81
Æakaté umle æolló he kokoo.
Name¢eto meete shaalamánt eete?__
Æaayó ubaa Jááma olo he ¢eey.
Æaayó Jááma geey __________ yie.
Fila Il-kimire guure.
Fila meete çalle? _______
Wala Nyemeto é innó he gaa seseme.
Wala Nyemeto meete wawaya? _____
nyáá ká ba’ ummo
faarfaach ibille
80
40 Ááy gáá ními
í æol faar war
baa bil ça wa
la lo ba¨ les
faach le ya sam
a aa í
w_l_ b__¨
f__ rf_ ch æ__l
21
olo sé gúm Maalímo tate
Lomé tate arge.
Síéso tate argiyye.
_____ tate arge.
Taaté Lomé arge.
___ Lomé arge.
Mu
Gaal
1. Gaile ____ mile.
2. ___ Sieso lame.
3. Olo ___ ¢ú gale.
4. Taaté ___ arge.
5. _____ sé eresam gaa maale.
22
11
6
3 4
2 1
galte
ga te so ri
gal tel sol ril
gam tem som rim
_ l _
gol mo to
golmoto
gal
tel
sol
ril
l
gal
galte
galte
gal
l
gaal gal le
gaalgalle gal sam
galsam
Wala Nyemeto
warçasam e
innoká he kokoo.
Waláállá ummo he
wawaya. Mú inillé
Wáásçayye lélle hé
kulich tiki¢ ma ka gáliny. Fila ubaa Lotúr
shééléchlé Nyéméto æílle dheegle ká mure.
Gaal rafe, bur æíl Nyemeto hol af ¢u gáá
shaalle. Nyéméto íín amidhabo walallé
lalaiyká çeçedhe. Min Nyemeto kaabana
bélle argiyyeká kooleete, bún ibil ki tunne,
gáál bún shiiche, gáál gololiche, gaal gaach
¢ú gale.
wala warçasam
39
5
3 4
2 1
wala
wa wi wo we
fa fi fo fe
æa æi æo æe
ja ji jo je
w W
war ça sam
warçasam
wa
wi
wo
we
w
wa
wala
wala
wa
w
wa láál lá
waláállá
Wáás çay ye
Wáásçayye
wa wa ya
wawaya
wa lal lé
walallé
23
Gaile he máá galte.
Gaile he máá galte.
Gaile itamo he igima,
mu gaasamo gaa
golmoto. Lomerí sé he
igima. Síéso galte úba igianna. Galsam
gaasam illi gaa gaalgalle. Lol galsam arge.
Galsam úba lól arge. Galsam sál íl gaa arge.
Gaile lól arge, lol úba Gaile arge.
Lomé olo mile. Síéso sé egete.
Lomé olo he mile. Síéso sé he egete. Taaté tate lalame.
Taaté tate he lalame.
24
12
haa te
haate
6
3 4
2 1
hóle
hó hí há hú
tó tí tá tú
só sí sá sú
ró rí rá rú
h H
hó
hí
há
hú
h
hó
hóle
hóle
hó
h
hí laam
hílaam
5
hil le
hille
hé lim
hélim
ha ta sa ra
haa taa saa raa
77
Fila bar mé tiki¢ guure, Il-
Kimere mé çudhdhe. Mu
bur tiki¢ faarfaach hír ¢ú
çeçedhe. Mu hír álleka
fáárfáách guåo mare
arge. Mu nyámaka¢á les
gaa eedhdhe, faarfaach luut ¢oy. Faa¢ seet
gáá silite, Faarfaach çale. Fáárfáách
kinaallá hát fa¢e he ká soboodhe, åo
faarfaach é ¢ú eedhdhe. Gelgaká een
åiidhe, gaalí faarfaach ki ore, faarfaach
makáárale ki rafe, heferte.
faarfaach heferte Fila
76
5
3 4
2 1
faar feer fiir fuur
æaar æeer æiir æuur
jaar jeer jiir juur
åaar åeer åiir åuur
f F
ra fe
rafe
faar
feer
fiir
fuur
f
faar
faarfach
faarfach
faar
f
fa ¢e
fa¢e
Fi la
Fila
he fer te
heferte
faarfaach
38
25
Hóle Haate hamite he hille. Gaile haate,
tímo he gaa seseme. Mu hóle ubaa hílaam
tím hamite mare gaa arge. Mu hóle Haate
tím gaa kimite, hóle tím gáá tune, harare
hélim el ¢ú hile, um Haate ki lole.
harare hélim hóle
Lomé éél hele. Lomé ééllo hegele. Lomé sé hite. Lomé sé higite.
26
13 13
6
3 4
2 1
gíne
ne no ni na
he ho hi ha
te to ti ta
se so si sa
n N
Na gí ne
Nagíne
ne
no
ni
na
n
ne
gíne
gíne
ne
n
na mó le
namóle
naa te
naate
Æaayó ubaa Jááma
olo ¢eey, nyedhe,
hiteká arge, Æaayó,
Jááma geey, nyáá
ká ba¨, nyáá gelgaká
kí nyaaram kúnno
¢ú sidho, yie. Jááma nyáá meeteká nyaa
me¨. Gaal gíl les kí ¢oyká olo la¨. Gaal olo
ebite olo shuunne. Æaayó, Jááma geey,
nyáá ka báába¨ yú olo mé gáá moomoyo,
yie. Gaal nyáá baan hí gaa åuyyeká olo é
¢ú tune. Olo ¢eey geer hileká, ádum bííyle
sedhe.
Ebá nyaa ká ba¨.
37
5
3 4
2 1
Ba¨
ba¨ ¢o¨ me¨ ta¨
bach ¢och mech tach
ban ¢on men tan
bat ¢ot met tat
báá ba¨
báába¨
ba¨
¢o¨
me¨
ta¨
¨
a¨
ba¨
ba¨
a¨
¨
åuy ye ká
åuyyeká
nyaa ram
nyaaram
__¨
27
Nagíne nonom naasagano sinite e sugo
mare site. Gine naasagano ká hele. Nagíne
gíne argiyye, tím naate gíne raate. Sálle é
sugó he gaa lalalate. Mu Nagíne ubaa gíne
naasagano gaa arge. Lomerí úba
naasagano hele, gine hí arge, gine namóle
hile.
Nagine gíne argiyye.
Gine gúm ká hele.
Gine naasagano ká hele. Gine ílli ká hele.
28
14
6
3 4
noono
noo hoo too soo
naa haa taa saa
oo Oo
hoo ró
hooró
noo
hoo
too
soo
2 oo
noo
noono
1 noono
noo
oo
o roo te
oroote
Ná tóo ló
Nátóoló
noono hooho tooto sooso
nóóno hóóho tóóto sóóso
5
73
Æakaté umle æollo he kokoo. Æakaté kulich
tiki¢ æíl Namedeto ibil gáá eete, ibil æol ki
oroote. Namedeto Æakaté ibil egeteká hé
ma árginy, æíl ka hilleká ibil æíl gaa mán,
lolle. Æakaté lól maaleká æol æarany ki
shuunate, åo ibil máállé Namedeto ¢ú site.
Namedeto ibil æol hí gáá ¢o¢odho
argiyyeká, ibil åiite.
Æakaté æollo æarany
Síéso hé é gaa lalayye. Gaile hé Sieso ma árginy.
72
36
5
3 4
2 1
æíl
æil æal æel æol
jil jal jel jol
åil åal åel åol
nyil nyal nyel nyol
æ Æ
æa rany
æarany
æil
æal
æel
æol
æ æí æíl
æíl æí æ
Æa ka té
Æakaté
æol lo
æollo
29
Elé inille noono ká murate. Ini
nonom otolle. Elé ini nonom
ki alalle. Natóoló inille
Nasúmo. Natóoló inille nonomo ki aalalla.
Nasúmo hooró ubaa só hol ki oroote, gólol
Natóoló ¢ú site. Natóoló ubaa inille gololte.
Nasúmo hooró noono
Elé inille argiyye.
Elé galsamle argiyye.
Elé hólele argiyye.
30
15 Ááy gáá ními
galte _____
gíne nóóto gumano hóle galte
_____
_____
_____
71
Shaadhe hé
umle hol ma
¢u gáá náan
¢aa giri
Nanók ubaa
Nyémeto
nyésím é get
¢ú laiy ¢aa
giri…
åerich idhane
¢aa giri …
Lomár åerich
hodhin ¢oy
¢aa giri...….
...åiiåich hí
chaareká.
...åerich áíy
hurt les gaa
¢oyká.
… lúg hí sa¢eká.
...lool le
sa¢eká.
70
35 Ááy gáá ními
shaadhe baich jaajá åerich nyésím
shaan åe åaar já
rich sím shaa ma
åich jaa te mur
le dhe nyé åii
31
gúm o hó to
ne gí nóó lo
mo te le gal
Ini nonom otolle.
Elé ini nonom ki alalle.
Elé inille noono ká murate.
Natóoló ubaa inille gololte.
1.
2.
3.
4
32
16
6
3 4
2 1
çaará
çaa çoo çi çe
naa noo ni ne
haa hoo hi he
taa too ti te
ç Ç
çe le
çele
çaa
naa
haa
taa
ç
çaa
çaará
çaará
çaa
ç
tu tu na
tutuna
çi te
çite
69
Jaajá Sieso kolom gaa hite. Síéso
jaajá konoch gaa ¢isate giri
húrum momoychoká. Húrmáách
murle jaajá meete, ayaçe, hát he
gaach hiloká mán. Síéso ubaa
Jamjámo naar ¢ise, rub naar
geer ki laiy, erey. Húrmáách murle hol mony
¢abe, hol naar ki shuune. Jamjámo ubaa
Síéso hí ká giiliçay, gaalí Jááma ubaa Jagí
¢u gáá sidhe. Húrmáách murle les geer il
gaa baåay.
Jagí jaajá Jamjámo
Jááma gaach arge. Jááma gaasam naam arge. Gaile galte arge. Gaile galsam naam arge.
68
Ja gí
Jagí
34
5
3 4
2 1
jaajá
jaa joo jii jee
åaa åoo åii åee
nyaa nyoo nyii nyee
shaa shoo shii shee
j J
Jam já mo
Jamjámo
jaa
åaa
nyaa
shaa
baa
j
jaa
jaajá
jaajá
jaa
j
Jáá ma
Jááma
ba åay
baåay
33
Çaará tímo ke gaa aargira. Çaará tím álle
he hol gaa tutunna, hol saano çele ¢ú
tutunna. Galsam Hamaro íl hele, íl ki çite.
Çaará galsam argiyye, hol tunne, me hí hol
arge, íl naate, tím gaa galle.
çaará galsam çite
Gaile Síéso arge. Gaile Síéso hol arge. Lomerí Hámáro tune. Lomerí Hámáro hol tune.
34
5
3 4
2 1
kára
ká ké kí kó
çá çé çí çó
ná né ní nó
há hé hí hó
k K
ká
ké
kí
kó
k
ká
kára
kára
ká
k
ho ko sam
hokosam
ki mi sa te
kimisate
ál le ka
álleka
A ko té re
Akotére
17
67
Åerich chuure tiki¢ é sug ká nadhe, hátlé
eresam gaa sesemeká åiiåich ¢ú ¢iidhe,
åiiåich hí chaare. Åiiåich hugut ki mureká
åiiåich hí met gaa kiite, idhane. Máá
gáárám åerich åo mé kí hele, ¢eey nyaa¢e,
¢eey les gaa ¢oy. Lomár kiite åafarle
gadhe, mu åerich hodhin shár ki ¢oy, åerich
uu laalame, kar ¢oy. Åerich hé get ¢eey
sug ma ka yímen.
åiiåich Åerich åafarle
Síéso galle. Síéso åo galle.
66
33
5
3 4
2 1
åerich
åe åa åu åi
nye nya nyu nyi
she sha shu shi
be ba bu bi
å Å
åii åich
åiiåich
åe
åa
åu
åi
å
åe
åerich
åerich
åe
å
da far le
åafarle nyaa de
nyaade
35
Lomerí kára hote.
Lomerí he máá
Akotere. Natóoló kara Lomeri hokosom ki
gate. Namerí kára hokosom gaa argiyye,
kára kimisate. Natóoló é álleka kára ká
kimisate hol naate, kolom koote, kára
hokosom gaa çeçete. Mu Namerí hol
hokosom gaa arge. Namerí hí kára
shiiche.
kára kimisate hokosom
Namerí kára site. Namerí kára sisita. Namerí kára kimisate. Namerí kára kiimisata.
36
5
3 4
2 1
chaara
chaa choo chu chi
kaa koo ku ki
çaa çoo çu çi
naa noo nu ni
ch Ch
koo chom
koochom
chaa
choo
chu
chi
chaara
chaa
ch
chaara
chaa
ch
ko chó ko chó
kochókochó
cha laam
chalaam
18
65
Nanók ubaa shelléchlé Nyéméto kulich tiki¢
hol nyésím ki geey. Gaal áíyle állé he
guguranká hol nyésím geer gaa geey. Kúlích
aiy hí gaa guureká aiy Lóórómóde ¢ú gale.
Nyémerí úba gáál çar ká guure. Chúúré
kinaallá lool áíy le gaa sa¢e. Nyéméto lool
hol ki gagandhe, lool hí in ká ¢iiyye, lool le
kar ki ¢oyye. Biiy ka bi¢eká Nyéméto é get
nyésím ¢ú lay.
Nyéméto é get nyésím
Lomé sedhe. Gaile mú çar sedhe.
64
6
3 4
2 1
32
nyésím
nyé nyá nyo nyí
shé shá sho shí
bé bá bo bí
dhé dhá dho dhí
ny Ny
Nyé mé to
Nyéméto
nyé
nyá
nyó
nyí
ny
nyé
nyésím
nyésím
nyé
ny
Nyé me rí
Nyémerí
Shéé léch lé
Shééléchlé
nyai shai bai dhai
nyáí sháí báí dháí
5
37
Namerí chaara naam hokosom koochom
gaa argiyye. Natóoló koochom gíl ki gate,
chaara hí gíl sillam ¢ú laalame. Namerí
kochókochó ká murate, chaara koochom
gáá laalanne, chaara met gaa tunne.
Lomerí gáál hol arge, Natóoló chalaam gíl
ki mare, gáál ki lole, chaara laalame.
Namerí chaara chies. Lomerí chaara yies.
Namerí kochókochá murate. Lomerí kochókochó mu¢e.
kochókochó chalaam
38
19
5
3 4
2 1
kadíse
dí da do dú
chí cha cho chú
kí ka ko kú
çí ça ço çú
d
mó do
módo
dí
da
do
dú
d
dí
kadíse
kadíse
dí
d
ke dé mo
kadémo
e de
ede
Ka di té
Kadité
63
Shaadhe bar tiki¢
gúm koochom yé
gáá ¢iiyye, umle hé geere ki çeçete. Sháárí
ubaa Sháma kóle çalle. Gáál solle shaante
gaalí ¢ú gole. Shaadhe hátlé hol gaa
seseeneká kiidhim so ¢ug ¢ú mamadoká
argiyye, çór in ki ¢iiyye, kiidhim raate.
Hátlé kiidhim raraateká lúg hí mé il kí ¢
iiyye, lúg hí sa¢e, hí umle ¢ú site. Lúg umle
geer hí gaa meedhe, aa¢ume.
Sháárí shaante Sháma
62
6
3 4
2 1
shaadhe
shaa shee shoo shii
baa bee boo bii
dhaa dhee dhoo dhii
yaa yee yoo yii
sh Sh
Sháá rí
Sháárí
shaa
shee
shoo
shii
sh
shaa
shaadhe
shaadhe
shaa
sh
Shá ma
Sháma shaan te
shaante
31
39
Kadité kadíse ¢ú gagala, Lokeríso he hol ki
golmoto. Gaal kedémo he ki golmoto. Gaal
gololteka kadíse he ¢ú gagala, he gaa
sanima. Lomerí modolle mé ki tune. Módo
Kadite he gáá helle, mú Ka¢ité ¢ú helle,
gaal hí kimite. Ede Lomeri hé módo igire.
Gelgaká gaal éde ubaa modolle ká tune, ká
gale.
Kadité kadíse éde
Gaile ololle tune. Gaile modolle tune. Gaile ololle ubaa modolle tune.
40
20 Ááy gáá ními
chaa té rá no
ka de çaa se
le ho ra ká
ra na noo dí
kadíse
kára
çaará
chaara
noono
61
Neech ubaa _____ ha¢am hele. Nanók ubaa
Lomerí haate, so ______ eel gaa naride.
Gaal çór hile, solle naride, aadh gaanateká
gale. Natéma ubaa Bíírí Asugo gáál _____
gaa burumeká ¢inam nadhe, mú tune.
_____ hiil radhdhe, hiil hugut ki mure, ______
hí in ká ¢iiyye, biiy hí ki ererme, biiy hí met
kí ¢abiyye, ál he mé koyyoká ____.
çaarach baich dherech
bóte hiil ¢abe
60
30 Ááy gáá ními
ee i dh ai b
an_ch
n___ch
__erech
b___ch
__óte
mi kii bó eedh
¢ii geel rí kiir
te bíí dhe noo
toch me dhin ho
41
Hamarí _______ haakaram Sabare gáá
mumura. Il-Olo ubaa Il-Lokochoto súm
_____ hí salsalo. Lomár _____ kelelte. Mú
gálaato hí kára kí mure. Kólóm _____
Lomerí hí seseme. Namerí kerecho ______
niniká gáá mumurata. Kimíre ubaa _____ Il-
kimire tímlé he higilla.
karalle kadíse kúrum
çaará hilo çele
42
21
5
3 4
2 1
gamar
ma gi che ko
mar gir cher kor
mal gil chel kol
mam gim chem kom
_r
sú sur
súsur
mar
dir
cher
kor
r
mar
gamar
gamar
mar
r
raa gar
raagar Ha mar
Hamar
59
Baich kulich
tiki¢ guuré ¢ú
gáá haate, hátlé hol
gaa hagateká hiil
arge. Hiil ká
radhdhe, hiil hugut ki mure, hiil çór ¢ú lay.
Gálaat hol sare, gaal hol ki kirite. Baich hiil
ki tame, hiil hí in ká ¢iiyye, hiil aalam ki
kiisate. Baich hiil hí in ká ¢iiyye-, argeká me
hí ererme, hol gaa kiirmite, hé argoká mán,
çoroy, ali gaa galle.
baich kulich tiki¢e
Lomé hé hiil ___ . Lomé hiil ____ . Gúraamó hiil ____ .
lab lay layye
58
29
6
3 4
2 1
baich
bai dhai kai çai
bee dhee kee çee
bii dhii kii çii
guu dhuu kuu çuu
ai Ai
radh dhe
radhdhe
bai
dhai
kai
çai
ai
bai
baich
baich
bai
ai
kiir mi te
kiirmite
ço roy
çoroy
5
baiba dhaidha kaika çaiça
baaba dhaadha kaaka çaaça
43
Hámáro raar hosote, gamar gasate, gele
alalate. Síl inille súsúr kisoká gaa mumu¢e.
Súsúr raagar Hamar hí tune mare Namerí
gaa argiyye. Hámáro súsur inille ki chirate,
hol naate, galle, síl inille kolm heliche.
Gelgaká, síl inille alalle, gamar gíl gaa
naasate, gelelle ki egesete, gaar mé siliche,
laalate.
Hámaro raar hosote.
Síéso kolom argiyye. Síéso kolm naam argiyye. Gaile kára arge. Gaile karm naam arge.
44
22
5
3 4
2 1
yére
yé yá yu yi
dé dá du di
ché chá chu chi
ké ká ku ki
y Y
Ya li té
Yalité
yé
yá
yu
yi
y
yé
yére
yére
yé
y
yal lo
yallo
mo dol le
modolle
57
Bóte Natema koro máá ças edh gaa
hite. Koro kinaallá máá gaalí Asugo yeget-,
bííyleka buraallé mare hí gaa yaalla. Máállá
ólle bóte Natema álle gaa ¢e¢edhme, in he
bóte gaa buruma. Asugo kulich tiki¢ hátle
bóte gaa yaal, Natéma ubaa máállé gaalí
Bíírí yeget mare hí ¢inam nadhe, gaalí tune,
gaalí gadhe, kulnadhe. Amet kinaallá Asugo
ólle, bóte Natema ¢aalle gáá moy.
bííyleka buraallé bóte
Máá mare bóte buraay? Máá gaalí Asugo yeget mare bóte buraay.
56
28
3 4
2 1
bóte
bó ba bí be
dhó dha dhí dhe
yó ya yí ye
dó da dí de
b B
bu ru ma
buruma
5
bó
ba
bí
bu
be
b
bó
bóte
bóte
bó
b
Bíí rí
Bíírí bííy le ka
bííyleka
45
Hámáro Lotóm yére ¢ú çeçete, hillo he ká
mumurate, yére kara Lotomo, Lomerí hí ki
mumura. Yalité yallo he ká mumurate,
modolle úba heliche. Mu modolle yál ki
mure. Yalité úba hír naate gaasam argiyye,
gaasam yál ki saalle. Yál iraamán mare
modo niginiká ¢ú gáá site.
Yalité yállo yére
Modo dérká.
Modo niginiká.
46
23
2 1
gaach
_ ch
ch
aach
gaach
gaach
aach
ch
3 4
5
gaach seech
gaar seer
gaal seel
gaan seen
gaach
seech
6
su sún ne
susúnne
ku lich
kulich
Lo kí nach
Lokínach
mech luch
méch lúch
55
Dherech kulich tiki¢ hamit hile. Nanók ubaa
Lomerí Téles Çayye gaa haate. Gaal hátlé
hol el gaa igireká dherech hamit kar gáá ¢
oy, gaal les ¢ane. Nanók állé le ¢oyká
dherech kimite, dherech siil ki ¢iidhe,
dherech hodhin ¢oy, dherech les ¢oy
gaalgalle. Gaal dherech çalle, so eelam ¢ú
eedhdhe, só nari¢e. Gaal kul kareká gaach
hile, in hol ki koy, aadh gaanateká gale.
Dherech ¢iidhe hodhin
Nanók éél arge. Nanók eel arge. Nanók eelam arge.
54
5
3 4
2 1
dherech
dhe dho dha dhi
ke ko ka ki
ye yo ya yi
¢e ¢o ¢a ¢i
dh Dh
¢ii dhe
¢iidhe
dhe
dho
dha
dhi
dh
dhe
dherech
dherech
dhe
dh
ho dhin
hodhin
eedh dhe
eedhdhe
27
47
Lokínach kulich gaach ¢ú gale. Hámáro
umle chér ki haate tím ki hile. Gaal gagaleká
gách Lókínach hí hilleká susún chen gaa
arge. Gaal susún gaach gaa tune. Lókínach
susún hí ¢ú gáá kirisate, um Hamaro
kosole. Lókínach um tune, gale, Hámáro ki
lole.
Lokínach kulich gaach
Kisare Lokínach susun yies. Kisare Natóoló susun chies.
Beríka Lokínach susun hai yeese. Beríka Natóoló susun hai cheese.
48
24
5
3 4
2 1
ko¢e
¢e ¢i ¢o ¢u
ye yi yo yu
de di do du
che chi cho chu
¢e
¢i
¢o
¢a
¢
¢e
ko¢e
ko¢e
¢e
¢
¢aa kay
¢aakay
¢aa ¢i che
¢aa¢iche
ha ¢o
ha¢o
¢ ¥
ha ¢am
ha¢am
53
Neech ubaa çaarach kulich tiki¢ ha¢am ká
helle. Hátlé ha¢am ¢ú sesemeká nootoch
arge. Neech nootoch argeká neey, mé ki
hele, raar gaa laalame. Nootoch tím hile
erey. Çaarach tákámle ká helle, anich hí
çiliçay, anich geelmete. Lomerí ta hé
kamat gaa yaal, anich siil lay, anich namóle
hile, çarich kar ¢oy, tím ki kiite.
Neech neey geelmete
Lomerí hé gu¢am gaa yaal. Ta Lomerí hé gu¢am gaa yaal.
52
26
6
3 4
2 1
neech
nee ¢ee yee ree
noo ¢oo yoo roo
naa ¢aa yaa raa
ee Ee
noo toch
nootoch
nee
¢ee
yee
dee
ee
nee
neech
neech
nee
ee
geel me te
geelmete
kii te
kiite
neene naana niini nuunu
nééne náána nííni núúnu
5
49
Naramá ko¢e ha¢ ¢ú çeçete. Ko¢
kinaallá naama tím gaa rayye. Lotóm
úba ko¢e hí gaa lalayye, mu ko¢ Narama
ha¢am álle gaa arge. Mu Naramá hol
argeká ko¢ álle mú ki ¢aakay. Naachí ha¢
helleká ko¢ argiyye, ko¢ gaach gaa kaayye,
ko¢ hite. Lomerí inille ¢aate he kí helle.
¥aat am ka helleká hí çesete. Lomerí inille
gelgá galleká ini tune, ini ¢aa¢iche. Naachí
ko¢ é site, Naramá ko¢le argiyye.
ko¢e ha¢ ¢u çeçete
Naachí lalayye Lomé lalay Namerí ko¢e kaayye Lotóm ko¢e kaay
50
25 Ááy gáá ními
gaach ko¢e susún kadíse yére
yé ¢aa su dí
che kú sú ne
se li ¢i ka
¢e re ko sún
51
Síéso _____ argiyye.
Síéso _____ naam argiyye.
Gaile _____ arge.
Gaile _____ naam arge.
kolom kolm
karm kára
alalate ¢anate çesete
¢oote hosote
1. Hámáro er noon ___.
2. Hámáro raar ___.
3. Hámáro geleem ___.
4. Hámáro gaar ___.
5. Hámáro gamar ___.