| 68 | Sociológia a SpoločnoSť 2 / 1 (2017)

Kríza hodnôt a európska identita1

Viera Zozuľaková

AbstractEurope faces existential crisis. The first priority of any govern-ment should be the defence of its citizens, writes Con Coughlin, the Telegraph’s defence editor. As Alvin Toffler once expressed the shock from the state of society and even described creating a new civilization, he did not describe the most important prob-lem that can lead to dramatic change of European identity. The recent surveys show that Christians belong to the most persecut-ed in the world, even in Europe, systematic anti-Christian poli-tics, aggressive secularism and neoliberalism. Although Europe faces massive illegal migration, the spread of radical ideologies and unprecedented attacks at their own territory, European po-litical establishment still has not been able to make strict steps to protect its borders and increase stability and security in Europe. The real situation is quite opposite. The article discuses ongo-ing crisis of values in contemporary society, defines the personal and national identity, materialist and post-materialist values and deals with the task if Europe is really committing suicide, as it has been declared by various European authorities.

Keywords: values, identity, postmodernism, Christianity, socie-ty, crisis, persecution

ÚvodIdentita človeka sa formuje celé roky, identita národa, spoločnosti celé stáročia. Národná identita je „kontinuálnou reprodukciou a reinterpre-táciou vzorcov hodnôt, symbolov, pamäte, mýtov a tradícií, ktoré tvoria špecifické národné dedičstvo“ (Smith 2009, 109). Premena spoločnosti 1 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe

Zmluvy č. APVV-16-0116.

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 69 |

Kríza hodnôt a európska identita

je dlhodobo v centre pozornosti predovšetkým filozofických úvah, no postupne sa stala súčasťou sociologických teórií, napríklad základom teórie hodnotovej zmeny, ktorú rozvinul Ronald Inglehart (1977 a, b). Keď Jiří Šubrt opisuje premenlivý charakter súčasných spoločností, kon-štatuje, že príchod postindustriálnej spoločnosti proklamovali okrem Bella takí autori, ako Zbigniew Brzezinski, Alain Touraine, Alvin Toffler, Peter Drucker, Nico Stehr, Helmut Willke, Manuel Castells, Zygmunt Bauman, Anthony Giddens, Ulrich Beck, Richard Sennet a mnohí ďal-ší. Pri  charakteristike súčasnej spoločnosti sa stretávame s  podobný-mi názormi, s akými prichádza Alvin Toffler v práci Šok z budúcnosti. Toffler píše, že „v hre je ďaleko viac než len ekonomika; rozšírenie kul-túry na jedno použitie má totiž aj psychologické dôsledky. Osvojujeme si mentalitu, ktorá by zodpovedala naším výrobkom na jedno použitie. Táto mentalita „jedno použitie“ radikálne mení naše hodnoty vo vzťahu k vlastníctvu“ (Toffler 1992, 33). Teda „základnými znakmi novej spo-ločnosti sú novosť, rozmanitosť. Človek je zaplavovaný novými vecami a podnetmi, a to v takej šírke a rozmanitosti, aká nemá historickú ob-dobu. V dôsledku toho sa jeho vzťahy k okolitému svetu v stále väčšej miere orientujú na krátkodobosť a dočasnosť, ako sa obvykle vyznačuje zaobchádzanie s vecami na jedno použitie; týka sa to nielen hmotných objektov, ale aj vzťahov k ostatným ľuďom“ (Šubrt 2008, 9).

V  dôsledku modernizačných zmien v  spoločnosti „vzniká moder-ný národ ako špecifické kultúrno-politické spoločenstvo“, konštatuje Zuzana Kubišová a dodáva, že vznik moderných národov „predstavuje jednu z významných modernizačných zmien a skutočnosť, že pretrvá-vajú, je daná nielen ich napojením na základné systémy, štruktúry, funk-cie a procesy modernej spoločnosti, ale tiež tým, že fungujú ako kolek-tívne kultúrne identity, ktoré z veľkej časti čerpajú z kultúrnych zdrojov“ (Kubišová 2013, 199). Európa je postavená na kresťanskom základe, či to niekto prijíma alebo nie. Kresťanstvo, tak západné ako aj východ-né, sformovalo identitu Európanov a je základom hodnotového systé-mu Európy. Existuje však výrazný rozdiel v chápaní hodnôt a národnej identity v  západných krajinách a  ostatných krajinách, predovšetkým tých, ktorých spoločenský a kultúrny vývoj je ovplyvnený východným kresťanstvom. Výsledkom liberálnej a neoliberálnej politiky presadzo-vanej v západných krajinách je silný individualizmus, zatiaľ čo krajiny, ktoré boli pod byzantským vplyvom alebo súčasťou Byzancie, dodnes

| 70 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

kladú dôraz na spoločenstvo. Toto sa prejavuje tak v živote spoločnos-ti, ako aj v živote jednotlivca. Ronald Ingelhart konštatuje, že západné krajiny prechádzajú hodnotovými zmenami. „Teraz sme však svedka-mi rozsiahlej zmeny, ktorá odsúva doteraz prevládajúce materialistické hodnoty na druhé miesto“, hovorí Ingelhart a dodáva, že „i keď je zatiaľ prevažná časť obyvateľov rozvinutých západných krajín ešte stále orien-tovaná tradične, materialisticky, stále väčší podiel obyvateľov sa vracia k postmaterialistickým hodnotám. Vzájomné pôsobenie ekonomických a kultúrnych faktorov vedie k zmene hodnotových priorít a to vyvolá-va spoločenskú zmenu – postmodernizáciu“ (Šubrt 2008, 13). Vyvstáva však otázka, do akej miery prebieha zmena hodnôt, o ktorej Ingelhart hovorí.

V  súvislosti s  formálnym proklamovaním ochrany kresťanských hodnôt v Európe, je významné spomenúť dôležitý projekt Kultúrnych ciest Rady Európy, ktorý „bol zahájený v roku 1987 s cieľom implemen-tovať kľúčové kultúrne princípy Rady Európy: ľudské práva, kultúrnu demokraciu, kultúrnu rozmanitosť a identitu, dialóg, vzájomné výmeny a obohacovanie naprieč hranicami a storočiami. Cieľom Rady Európy je preukázať, prostredníctvom cesty naprieč časom a priestorom, ako rôzne kultúry prispievajú k spoločnému európskemu kultúrnemu dedičstvu“2. Projekt združenia Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda3 zastre-šuje medzinárodnú sieť partnerov, ktorá „svojimi aktivitami podporu-je živý cyrilo-metodský odkaz a kresťanské korene a hodnoty založené na rešpektovaní a dialógu medzi ľuďmi rozličných kultúr a vyznania“4. Cyril a Metod, byzantskí bratia, vzdelanci, teológovia a misionári, ktorí sú považovaní za spolupatrónov Európy, sa výraznou mierou podieľa-li na kultúrnom rozvoji všetkých Slovanov, na šírení kresťanskej viery v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, teda majú vý-razný podiel na formovaní národnej identity týchto štátov.

2 Evropská kulturní stezka sv. Cyrila a Metoděje, z.s.p.o, 2016, s. 3. 3 Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda sa týka týchto slovanských aj neslovan-

ských krajín: Grécko, Turecko, Albánsko, Bulharsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Česká republika, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko. Na Slovensku je súčasťou projektu Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky samosprávny kraj, Archeologický ústav SAV v Nitre, Nitrianska organizácia cestov-ného ruchu, UKF v Nitre, Obec Močenok, Zoborský skrášľovací spolok a mesto Tes-saloniki v Grécku.

4 Evropská kulturní stezka sv. Cyrila a Metoděje, z.s.p.o, 2016, s. 2.

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 71 |

Kríza hodnôt a európska identita

Osobná a národná identitaJosef Bernard, v  článku Osobní identita v  diskursu společnosti pozdní moderny, charakterizuje osobnú identitu ako uvedomovanie si toho, kým človek je ako jedinec, indivíduum. Človek vo svojom živote vstu-puje do rôznych rolí, no pokiaľ nie je narušená jeho osobná celistvosť a  identita, dokáže zostávať sám sebou a  zmysluplne riadiť svoje sprá-vanie tak voči sebe samému ako aj voči svojmu okoliu, svetu, v ktorom žije. Bernard uvádza celý rad teoretikov: Thomas Luckman, Zygmund Bauman, Anthony Giddens alebo Claude Fisher a Gabriele Rosenthal, ktorí sa zhodujú na tom, že „v podmienkach modernej, respektíve po-stmodernej spoločnosti sa osobná identita, chápaná ako integrované a  harmonické sebachápanie, dostáva do  zásadnej krízy, spoločenské podmienky si vynucujú v priebehu života jej úpravy a redefinície, pokiaľ vôbec umožnia jej vybudovanie... Sociálna identita označuje príslušnosť indivídua k určitým sociálne definovaným skupinám – národ, sociálna vrstva, klub atď. Tvorí súčasť osobnej identity, ale zďaleka ju nevyčerpá-va“ (Bernard 2008, 120 – 121).

Grigorios Larentzakis uvádza, že „každý človek, či muž alebo žena, má svoju osobnosť a svoju nezameniteľnú identitu, ktorá musí byť reš-pektovaná a  vážená. To platí aj pre  rôzne národy, v  ktorých existuje nevyhnutná a  zmysluplná mnohotvárnosť, ktorá takisto musí byť ak-ceptovaná a  rešpektovaná. Táto mnohotvárnosť nevylučuje spoločnú existenciu, naopak, zahŕňa veľké množstvo kultúr a  tradícií. Do  tejto rozmanitosti patria všetci ľudia, muži i ženy, ako jedinci alebo ako ná-rody jednej a tej istej ľudskej rodiny“ (Larenzakis 2003, 71). S rastúcou imigráciou do  Európy sa však spoločná existencia a  mnohotvárnosť stáva problematickou. Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Demos5 formou fokusových skupín v Británii, Nemecku a Francúzsku, ukazuje, že Briti sú zjednotení v presvedčení, že národná kultúra nie je dosta-točne prezentovaná a obraňovaná. Až 71 % Britov z rôznych sociálnych vrstiev a  politického presvedčenia tvrdí, že imigrácia rozdelila mestá, najmä v oblastiach, do ktorých v posledných rokoch prišlo mnoho ľudí. Imigrácia má podľa nich negatívny dopad na komunity aj jednotlivcov. Toto číslo vzrástlo na 78 % v oblastiach, ktoré majú skúsenosti s ma-sívnym prisťahovalectvom, a  ktoré po  usadení sa migrantov, podľa 5 Pozri https://www.demos.co.uk, https://www.express.co.uk/news/uk/967067/

migrant-crisis-immigration-uk-tradition-culture-demos-poll

| 72 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

vyjadrenia respondentov, doslova trpia. Len 36 % opýtaných odpove-dalo, že by uprednostnilo prijímanie rôznych kultúr, 47 % si myslí, že je dôležitejšie chrániť britské hodnoty. Správa ďalej uvádza, že aj keď sú Briti presvedčení, že imigrácia rozdelila krajinu, nie sú tak nostal-gickí ako Francúzi a Nemci. Napriek rozšírenej ostrej kritike stavu sú-časnej Britskej spoločnosti, obáv z budúcnosti a silnejúcemu názoru, že imigrácia nepriniesla Británii nič pozitívne, ostávajú optimistickí.

Kríza hodnôt. Pácha Európa samovraždu? Jean Baudrillard (2003) upozorňuje, že globalizácia spôsobila koniec univerzality hodnôt v  súčasnej neoliberálnej spoločnosti. Univerzálne sa stáva globálnym a  hodnoty cirkulujú ako akýkoľvek iný tovar. Kultúrna globalizácia dáva priestor promiskuite znakov a  hodnôt. „Neoliberalizmus konštruuje jedincov ako aktérov, ktorí sú racionál-ni, vypočítaví a  sebaregulujúci“, uvádza Rosalind Gill (2008). Akýmsi hodnotovým hlavným prúdom je globálny konzumný životný štýl, v ktorom sa s ťažkosťami dokážu udržať formy lokálnej kultúrnej iden-tity. Ann Cvetkovich a  Douglas Kellner (1997) konštatujú, že kultúra sa stáva globálnym priestorom, v ktorom sa vytvárajú nové konfigurá-cie a nové hybridné miestne kultúrne formy a identity. Tania Modleski sa zamýšľa nad tým, že „by bolo zaujímavé ako historickú skutočnosť sledovať rezistenciu ľudí voči masovej kultúrnej manipulácii, voči exis-tencii vo vnútri masovej ideológie, ktorej sú všetci obeťami“ (Modleski 1991, 45).

Európa čelí existenčnej kríze, píše Juliet Samuel v denníku The Daily Telegraph6, pretože dochádza k  výraznému stretu niekoľkých hodno-tových modelov, ktoré hlboko rozdeľujú spoločnosť. Na  jednej strane je to stret neoliberalizmu, neomarxizmu a konzervativizmu, na druhej strane sú tu rôzne subkultúry a  kultúrne i  sociálne systémy imigran-tov, ktorí žijú v Európe alebo prichádzajú do Európy z úplne odlišného prostredia, ktoré vyznáva hodnoty často nekompatibilné s európskymi hodnotami a spôsobom života, dokonca z krajín, v ktorých je kresťan-stvo zakázané. Vytvára sa tak priestor na vznik paralelných spoločnos-tí, ktoré žijú vlastnými zákonmi, v  ktorých platí vlastný spoločenský

6 https://www.telegraph.co.uk/news/2018/06/17/eu-facing-existential-crisis- migration-not-brexit-will-undoing/

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 73 |

Kríza hodnôt a európska identita

poriadok7. Pretrvávajúca ekonomická kríza, zadlžovanie sa štátov, po-kles životnej úrovne a stupňujúce sa napätie v spoločnosti vytvára pro-stredie pre nárast nacionalizmu a populizmu, ale aj snáh o systémové či nesystémové zmeny. Je to prirodzený dôsledok vývoja v spoločnosti, v ktorej sa demokracia a tolerancia v rukách politického establišmentu stávajú slabosťou systému. V Európe skutočne dochádza k zmenám, vo-liči volia strany, ktoré im sľubujú nielen prosperitu a sociálne istoty, ale aj ochranu tradičných hodnôt, tradičnej kultúry, ochranu vlastnej kraji-ny. Nejde vždy o populizmus, aj keď to môže byť za populizmus označo-vané. Filozof a sociológ Václav Bělohradský v rozhovore pre Českú tele-víziu konštatoval, že „slovo populizmus dnes znamená to, že akýkoľvek program alebo politický projekt, ktorý je v rozpore s  liberálno-demo-kratickým establišmentom, a do toho rátam aj akademický establišment s celou tou sieťou výhod a privilégií, je označovaný za populistický“8.

Paul Verhaeghe z univerzity v Gente vysvetľuje, čo robí neolibera-lizmus s ľuďmi. Je presvedčený, že neoliberalizmus odhalil to najhoršie v  nás. Toto správanie sa prejavuje tak na  makrosociálnej úrovni (na-príklad pri správaní sa jednotlivých štátov navzájom voči sebe) ako aj na  mikrosociálnej úrovni, v  jednotlivých spoločnostiach. Verhaeghe (2014) konštatuje, že silný dôraz na zisk, úspech, individualizmus, eko-nomickú prosperitu a plné nasadenie v živote prináša nárast nepokoja, agresivity medzi ľuďmi, šikanovania iných, nespokojnosti so sebou sa-mým a svojím životom, pocit totálneho zlyhania, hanby a silnej frustrá-cie, čo postupne vedie k vážnym psychickým problémom a k samovraž-dám. Podľa neho „ekonomický systém, ktorý odmeňuje psychopatické

7 Je potrebné poznamenať, že v  Európe nastala situácia, ktorú si nepripúšťal ani A. Toffler. Pozri prácu Toffler, A. (2001): Nová civilizace. Třetí vlna a její důsledky. Praha, s 23.

Americký prezident D. Trump komentoval situáciu v Európe slovami: „Ľud Nemec-ka sa stavia proti svojmu vedeniu, zatiaľ čo migrácia otriasa už aj tak krehkou berlín-skou koalíciou,“ uviedol s tým, že kriminalita v Nemecku stúpa. „V celej Európe sa stala veľká chyba, keď dovolili vstup miliónom ľudí, ktorí tak silno a násilne menia ich kultúru! Nechceme to, čo sa deje ohľadom migrácie v Európe, aby sa stalo nám!“ Citované podľa http://www.teraz.sk/zahranicie/trump-nemci-sa-stavaju-proti-svojmu-ve/331909-clanok.html (18.6.2018). Porovnaj The New York Times https://www.nytimes.com/2018/06/18/us/politics/trump-immigration-germany-merkel.html?action=click&module=Trending&pgtype=Article&region=Footer&content-Collection=Trending

8 http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/2504347-filozof-belohradsky-italie-muze- eurozonu-opustit-neni-populismus

| 74 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

črty osobnosti, zmenil našu etiku a naše osobnosti“. „Solidarita“, hovorí Verhaeghe, „sa stáva drahým luxusom a utvára cestu pre dočasné spo-jenectvá, v ktorých hlavným cieľom je získať čo najviac z danej situácie. Sociálne väzby oslabujú, rovnako ako aj emocionálny vklad do sociál-nych väzieb“ (Verhaeghe 2014). Dodáva, že pocit slobody, ktorý všet-ci máme, je len chimérou, sme otrokmi neoliberálneho systému, kto-rý diktuje, ako má vyzerať náš život, čo si máme myslieť, čo môžeme povedať, čo môžeme robiť, ako sa máme správať. Uvádza známe slo-vá Zygmunda Baumana, ktorý zhodnotil paradox našej doby slovami: „Nikdy sme neboli slobodní. Nikdy sme sa necítili tak bezmocní“. Svet, v ktorom žijeme, nám umožňuje klamať bez pocitu viny, necítiť zodpo-vednosť za svoje konanie. Arogancia moci zasahuje všetky úrovne živo-ta spoločnosti. Politické a ekonomické elity v krajne individualizovanej spoločnosti nie sú schopné vidieť rastúce nebezpečenstvo a ani efektív-ne proti nemu bojovať.

Jordan Peterson, profesor psychológie na Torontskej univerzite, je-den z najvplyvnejších intelektuálov v anglosaskom svete a autor best-selleru 12 Rules for Life v rozhovore pre The New York Times zdôraznil, že „západná spoločnosť v mene pokroku pácha samovraždu... Musíme opäť oprášiť svoje staré hodnoty a vrátiť sa k nim.“9 Pri problematike hierarchie v  spoločnosti Peterson upozorňuje, že hierarchia nie je len sociálny konštrukt, ale cez  paralelu so  svetom živočíchov poukazuje na  skutočnosť, že hierarchia je prirodzený stav vo  svete. Peterson hl-boko odmieta politickú korektnosť, ktorá v mene slobody a tolerancie je diskriminačná vo vzťahu k tým, ktorí s ňou nesúhlasia a poukazujú na jej negatívne dôsledky.

Uplatňovanie politickej korektnosti je problematické aj vo  vzťa-hu ku  kresťanskej podstate Európy. Larentzakis (2003, 67) konštatu-je, že „mnohé európske dokumenty, hlavne Charta základných práv Európskej únie, sa v mnohých prípadoch opierajú o kresťanské chápanie človeka, nielen pokiaľ ide o vyjadrenie, ale aj obsahovo, hoci sa vedome vzdala poukázania na kresťanské pozadie“. Nastáva paradoxná situácia, že na  jednej strane sú kresťanské hodnoty predovšetkým v  krajinách západnej a severnej Európy zosmiešňované a potláčané, ale na druhej strane tvoria integrálnu súčasť sociálneho a politického základu európ-skych krajín. Agresívny sekularizmus a nezvládnutý multikulturalizmus 9 https://www.nytimes.com/2018/05/18/style/jordan-peterson-12-rules-for-life.html

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 75 |

Kríza hodnôt a európska identita

v mnohých európskych krajinách, kritizované politické a ekonomické smerovanie EÚ, presadzovanie fiktívnej náboženskej neutrality a diktát bruselského establišmentu vo všetkých oblastiach života európskej spo-ločnosti vedie k tomu, že európske krajiny v posledných rokoch dospeli do stavu, kedy sa aj napriek varovaniu rôznych expertov samotná poli-tika EÚ stáva nebezpečnou hrozbou pre identitu, stabilitu a bezpečnosť Európy. Štáty začali postupne otvorene priznávať existenciu paralelných spoločností a  tzv. no-go zón, ktoré sú charakteristické vysokou neza-mestnanosťou imigrantov, vysokým počtom ľudí, ktorí neovládajú jazyk danej krajiny a  vysokou kriminalitou. Dánsko sa chce zbaviť paralel-ných spoločností, ktoré nazýva getami, do konca roka 2030 a plánuje razantne obmedziť výhody sociálneho štátu. Zároveň narastajú obavy, že tento plán bude neúspešný a paralelné spoločnosti budú existovať na-ďalej a rozdiely sa ešte prehĺbia.

Podobne ekonóm Paul Krugman v  rozhovore pre  The New York Times upozorňuje, že Európa pácha ekonomickú samovraždu10. Od roku 2012, kedy rozhovor vznikol, sa kríza len prehĺbila a ohrozuje nielen Grécko so 40 % nezamestnanosťou mladých a neúnosným da-ňovým zaťažovaním obyvateľov Grécka, ale v hlbokej kríze sa zmieta aj Taliansko, Španielsko a stagnáciu pociťujú aj ďalšie krajiny. Francúzsko čaká na reštart svojej ekonomiky celé roky. Zďaleka však nejde len o eko-nomickú krízu. Bezpečnostný analytik Ándor Šándor otvorene kritizuje postup bruselských politikov a hovorí, že „Európa pácha samovraždu, rieši všetko, len nie vlastnú ochranu“11. Otvorená migračná politika, ktorá mala do západoeurópskych krajín, hlavne Nemecka, priniesť lacnú pracovnú silu, sa stala výnosným biznisom, v ktorom prekvitá organizo-vaný zločin, pašovanie ľudí, zbraní a drog. V tejto súvislosti chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová na bezpečnostnej konfe-rencii GLOBSEC 2017, ktorá sa konala v Bratislave, povedala: „Som ab-solútne proti otváraniu balkánskej trasy cez naše teritórium... Navštívila som vtedy zopár utečeneckých centier v  Chorvátsku a  Macedónsku. Väčšina utečencov boli mladí muži vo veku 16 – 18 rokov a bez rodín. Vtedy mi bolo celkom jasné, že ide o  ekonomických utečencov, ktorí

10 https://www.nytimes.com/2012/04/16/opinion/krugman-europes-economic- suicide.html?_r=1&ref=opinion

11 Pozri napríklad http://www.zivot.sk/clanok/30783/bezpecnostny-analytik-europa- pacha-samovrazdu-riesi-vsetko-len-nie-vlastnu-ochranu

| 76 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

nemajú nárok na azyl, a mala som obavy, čo sa stane, keď tých ľudí za-čnú vracať naspäť. My sme vtedy vlastne podporovali jeden ilegálny ob-chod s ľuďmi, jednu ilegálnu sústavu, ktorá tých ľudí pašovala za veľké sumy peňazí, aby ich dopravila do Európy.“12

Je potrebné povedať, že tento ilegálny obchod s ľuďmi úspešne pre-kvitá až doteraz13. Juliet Samuel v článku The EU is facing an existential crisis – but it is migration, not Brexit, that will be its undoing14 pre The Daily Telegraph, zdieľa rovnaký názor ako chorvátska prezidentka a vy-svetľuje, že stačí, aby títo muži (a príležitostne aj ženy) nazbierali do-statok finančných prostriedkov a dostali sa k miestam, kde prichádzajú člny križujúce Stredozemné more a šanca, že sa dostanú do Európy, je 98 %. Ďalšie krajiny, napríklad Belgicko, výmenou za lacnú ropu a vý-nosné obchodné kontrakty pred niekoľkými desiatkami rokov nechcene otvorilo dvere radikálnym ideológiám, s ktorými nie je schopné účin-ne bojovať. Obdobne je na tom Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Európske krajiny sa stávajú terčom takých foriem teroristických útokov, aké jej obyvatelia doteraz nikdy nezažili. Alarmujúca je neschopnosť, či skôr neochota politikov účinne a rýchlo zasiahnuť.

Kresťanské hodnoty, na  ktorých je Európa založená, sú často v  skrytej alebo otvorenej forme potláčané v  mene slobody, toleran-cie a demokracie. To, čoho sme v súčasnosti svedkami, je plutokracia,

12 http://www.teraz.sk/zahranicie/chorvatska-prezidentka-do-europy-bude/262042- clanok.html (27. 5. 2017)

13 Taliansko uzavrelo svoje prístavy pre  lode nemeckých a  francúzskych mimovlád-nych organizácií plávajúcich pod vlajkami iných štátov a už niekoľkokrát označilo lode neziskových organizácií za taxíky pašerákov ľudí, ktoré pôsobia v Líbyi a nabe-rajú ľudí blízko líbyjských brehov. Na niekoľko lodí dokonca poslalo tajných agentov a posádky boli po čase zatknuté. Spravodajské agentúry uviedli, že dňa 2. augus-ta  2017 talianska polícia zabavila loď nemeckej mimovládnej organizácie Jugend Rettet, ktorá operovala v  Stredozemnom mori. Podľa polície zo  sicílskeho mesta Trapani sa loď organizácie Jugend Rettet „pravidelne venovala záchrane migrantov blízko líbyjských brehov“, čím „podporovala nelegálnu migráciu a navádzala na ňu“. Dňa 16. júna 2018 taliansky minister vnútra a  vicepremiér Matteo Salvini vydal zákaz pre ďalšie nemecké mimovládne organizácie Sea-Watch a Mission Lifeline, ktoré rozmiestnili svoje plavidlá pri pobreží Líbye. „Títo ľudia by mali vedieť, že Ta-liansko už nechce podnecovať biznis s nelegálnou migráciou, takže si budú musieť nájsť ďalšie (netalianske) prístavy, do ktorých budú smerovať,“ uviedol Salvini. Pozri http://www.teraz.sk/najnovsie/taliansko-zakaze-kotvit-dalsim-dvo/331528-clanok.html

14 https://www.telegraph.co.uk/news/2018/06/17/eu-facing-existential-crisis- migration-not-brexit-will-undoing/

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 77 |

Kríza hodnôt a európska identita

pseudotolerancia a  pseudosloboda. Kresťanský základ Európy je eu-rópskym establišmentom nahrádzaný osvieteneckým základom Európy a  náboženskou neutralitou. Obsah a  význam hodnôt je doslova vy-prázdňovaný a nahrádzaný pseudohodnotami. Tradičné hodnoty, ktoré tvoria základ európskej kultúry, myslenia a spôsobu života, sú zosmieš-ňované a napádané. Je absolútne prirodzené, že rastie počet odporcov tejto politiky. Ide o akýsi pud kultúrnej a morálnej sebazáchovy, snaha ochrániť to, čo tvorí identitu Európy. Gudrun Kugler15 uvádza závery výskumov, ktoré jasne ukazujú, že kresťania v Európe čelia zatýkaniu, pokutám, vandalizmu, profesionálnemu penalizovaniu vďaka rastúce-mu trendu sociálnej netolerancie a vládnym reštrikciám. Správa z vý-skumu spája diskrimináciu s  vlnou nových zákonov, ktoré selektívne zasahujú kresťanov, „tých, ktorí sa snažia žiť podľa vysoko etických po-žiadaviek kresťanstva, tí pociťujú stret, nie tí, ktorí sa spájajú s hlavným prúdom v spoločnosti“16.

V  decembri 2016 Európsky parlament prijal alarmujúcu Výročnú správu o stave ľudských práv a demokracie vo svete a v Európskej únii za  rok 2015: „Kresťania sú v  súčasnosti náboženskou skupinou, ktorá je najviac obťažovaná a  zastrašovaná v  krajinách po  celom svete vrá-tane Európy, kde kresťanskí utečenci rutinne trpia nábožensky moti-vovaným prenasledovaním, a že niektorým z najstarších kresťanských spoločenstiev hrozí vymiznutie, najmä v severnej Afrike a na Strednom východe.”17

Je možné konštatovať, že s rastúcim počtom hrubých útokov na kres-ťanstvo v Európe, rastie aj počet tých, ktorí otvorene tento trend kri-tizujú. Tisíce ľudí vyjadruje svoje rozhorčenie na  sociálnych sieťach, nechýbajú kritické vyjadrenia novinárov a politikov v médiách. Na ilu-stráciu daného stavu uvedieme niekoľko prípadov, ktoré vyvolali ve-rejné pohoršenie. Piers Morgan ostro kritizoval posledné Met Gala 15 Spolu s inými kresťanskými intelektuálmi založila Gudrun Kugler „Európu pre Kris-

ta!“, iniciatívu na  podporu kresťanov, aby si boli vedomí svojej zodpovednosti na politickom fóre. Taktiež zriadila Stredisko pre pozorovanie intolerancie a diskri-minácie kresťanov v Európe. www.intoleranceagainstchristians.eu.

16 Online: http://www.speroforum.com/a/ROMKLDSGOZ40/74134-Christians- increasingly-persecuted-in-Europe#.WbZIlvNJYkJ

17 Annual Report on human rights and democracy in the world and the European Union’s policy on the matter 2015. Online: http://www.europarl.europa.eu/sides/ getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2016-0502+0+DOC+PDF+ V0//EN

| 78 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

s  kresťanskou témou ako ponižovanie a  výsmech, ktorý by si organi-zátori nikdy nedovolili voči iným náboženstvám18. Britský pekárenský reťazec, spoločnosť Greggs, uviedla počas vianočných sviatkov 2017 reklamu, v  ktorej je novonarodený Ježiš v  jasličkách nahradený pár-kom19. Pod masívnym tlakom tisícov kritických hlasov a výziev na boj-kot nákupov v Greggs bola spoločnosť nútená verejne sa ospravedlniť. Spoločnosti ako Lidl a Lipton na obaloch pre grécke výrobky a čierny ruský čaj použili fotografie a kresby kresťanských chrámov, z ktorých odstránili kríže, namiesto toho, aby použili neutrálne obaly. Obe spo-ločnosti argumentovali dodržiavaním náboženskej neutrality a nepre-dajnosťou týchto výrobkov zákazníkom na  iných trhoch. Hrubo tým porušili etiku predaja a doslova vymazali históriu a identitu Grécka aj Ruska ako suverénnych krajín. Pri zobrazovaní náboženských symbo-lov iných náboženstiev si však rovnaké spoločnosti nedovolili odstrániť náboženské symboly. Pod  silnou kritikou vydali obe spoločnosti vy-hlásenie, že postupne dôjde k zmene obalov. V máji 2018 uviedlo di-vadlo Husa na provázku v Brne obscénnu inscenáciu „Naše násilí a vaše násilí“ chorvátskeho režiséra Olivera Frljića, ktorá je nielen hrubou urážkou kresťanstva, ale je aj trestným činom hanobenia rasy, národa a presvedčenia, do ktorého spadá aj hanobenie viery a náboženstva20. Táto inscenácia sa stretla s ostrými negatívnymi reakciami vo všetkých krajinách, v ktorých bola uvedená, vrátane Českej republiky. Za hrubú urážku vlastnej identity to považujú dokonca aj ľudia, ktorí nie sú, podľa vlastných vyjadrení na sociálnych sieťach, nijako zvlášť veriaci, ale pred-stavenie bolo aj na nich priveľa. Diváci hromadne vstávali zo sedadiel a pobúrení odchádzali z divadla. Vedenie divadla argumentovalo sna-hou o vyjadrenie slobody a demokracie na javisku.

Uvedieme ešte jeden prípad. Obyvateľka Southgate v  severnom Londýne, Georgia Savva, podala na polícii trestné oznámenie po tom, čo si pozrela záznam z bezpečnostnej kamery monitorujúcej aj jej dom. Zamestnanec donáškovej služby reštaurácie Romna Gate Tandoori,

18 http://www.dailymail.co.uk/news/article-5703953/PIERS-MORGAN-Met-Islam-Jewish-themed-hell-break-loose-disrespect-religion.html?ito=facebook_share_ar-ticle-home

19 Pozri napríklad https://www.telegraph.co.uk/news/2017/11/15/greggs-apologises- replacing-baby-jesus-sausage-roll/

20 V tejto súvislosti bolo v ČR podaných niekoľko trestných oznámení, vrátane trestné-ho oznámenia za hanobenie republiky.

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 79 |

Kríza hodnôt a európska identita

ktorý priniesol objednané jedlo, pred odovzdaním objednávky strhol z dverí kresťanský kríž, roztrhal ho a pošliapal. Reštaurácia ignorova-la jej opakované žiadosti o vysvetlenie a sťažnosti. „V tejto oblasti dlhé roky spolunažívajú Židia a  kresťania, najmä Gréci a  cyperskí Gréci“, hovorí Georgia Savva a  dodáva, že „ľudia sú si plne vedomí toho, čo je antisemitizmus alebo antimoslimské konanie, ale pre antikresťanské činy a správanie dokonca nemáme ani pomenovanie. Je to neprijateľné a hanebné“.21

Obdobné útoky sa stávajú v  Európe čoraz častejšími a  sú spájané na jednej strane s neoliberálnou politikou a moderným, voľným spôso-bom života, na druhej strane sú prejavom absolútnej netolerancie a ne-znášanlivosti zo strany tých, ktorí prichádzajú do Európy z  iných ako kresťanských krajín. Mnohí prichádzajú z krajín, v ktorých sú kresťania utláčaní a diskriminovaní, v ktorých je kresťanstvo systematicky likvi-dované alebo dokonca zakázané zákonom pod hrozbou smrti. Na uve-denú skutočnosť pravidelne upozorňuje aj britský následník trónu Princ Charles vo  svojich verejných vystúpeniach. Charitatívna organizácia Open Doors UK priniesla správu World Watch List Report 2018, v ktorej zverejnila zoznam 50 krajín, v ktorých je perzekúcia kresťanov najzá-važnejším problémom. V reakcii na prezentované informácie člen brit-ského parlamentu Robert Courts vyhlásil, že „je výslovne devastujúce zistiť, že v modernom svete, v ktorom si všetci myslíme, že máme slobo-du náboženstva a viery, slobodu praktizovať svoju vieru, tak veľa ľudí je v celom svete perzekvovaných a je im odopierané toto základné ľudské právo“22. Zarážajúce je najmä to, že kresťania utekajúci pred vyvražďo-vaním sa v Európe dostávajú do azylových zariadení znova s tými, ktorí ich napádajú, a západoeurópske krajiny im nedokážu poskytnúť adek-vátnu ochranu.

Môžeme konštatovať, že v mene tolerancie a demokracie je zneuží-vaný sociálny a  ekonomický systém krajín. Otvorenosť a  tolerancia, ktoré majú byť výsadou demokracie, sa stávajú hrozbou pre demokra-tické spoločnosti (Štefaňak 2017, 126 – 129). Tu stojí za zmienku uviesť Popperove slová o paradoxe tolerancie: „Neobmedzená tolerancia musí 21 Záznam z  bezpečnostnej kamery a  celý článok pozri na  https://www.express.co.

uk/news/uk/974465/delivery-driver-destroys-christian-cross-cctv-hate-crime (14.6.2018)

22 Pozri https://www.premier.org.uk/News/UK/MPs-shocked-by-tales-of-Christian- persecution2

| 80 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

viesť k zániku tolerancie. Ak uplatníme neobmedzenú toleranciu aj voči tým, ktorí sú netolerantní, ak nebudeme ochotní brániť tolerantnú spo-ločnosť proti netolerantným ľuďom, potom budú tolerantní ľudia zniče-ní a s nimi aj tolerancia. Touto toleranciou nechcem napríklad povedať, že by sme mali vždy potlačiť netolerantné filozofie; kým im môžeme čeliť racionálnou argumentáciou a držať ich na uzde pomocou verejnej mienky, bolo by potlačenie zaiste krajne nerozumné. Mali by sme si však podržať právo ich v prípade potreby potlačiť dokonca aj silou; môže sa totiž ľahko ukázať, že nie sú ochotní sa s nami stretnúť na úrovni raci-onálnej argumentácie, ale že budú odsudzovať všetky tvrdenia; môžu svojim stúpencom zakázať, aby racionálnu argumentáciu počúvali, pre-tože je klamná, a naučiť ich odpovedať na tvrdenia päsťami či pištoľami. Mali by sme teda v mene tolerancie požadovať právo netolerovať neto-lerantných. Mali by sme vyhlásiť, že každé hnutie hlásajúce netoleranciu sa stavia mimo zákon, a mali by sme považovať podnecovanie k neto-lerancii a prenasledovaniu za protizákonné, rovnako ako by sme mali považovať za kriminálny prečin podnecovanie k vražde, únosu, alebo k obnoveniu obchodu s otrokmi“ (Popper 1994, 251 – 252).

Za paradoxné je možné označiť nariadenie bavorskej vlády osadiť vo vchodoch23 všetkých štátnych budov kresťanské kríže. Podľa premié-ra Markusa Södera by kríže nemali byť vnímané ako náboženské sym-boly, ale ako „jasné vyjadrenie našej bavorskej identity a kresťanských hodnôt“, uviedla v stredu 25. apríla 2018 stanica BBC. „Kríž je základ-ným symbolom našej bavorskej identity a spôsobu života. Predstavuje základné hodnoty ako dobročinnosť, ľudskú dôstojnosť a  toleranciu,“ uviedol Söder vo vyhlásení a odmietol tvrdenia, že toto nariadenie po-rušuje ústavné pravidlá týkajúce sa náboženskej neutrality.

ZáverHodnotový systém človeka sa formuje po celý život a tvorí neoddeliteľ-nú súčasť osobnej identity. Proces vytvárania hodnôt, ich akceptácia ale-bo odmietanie prebieha počas socializácie a začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti. V priebehu života sa hodnoty menia, niektoré sú potlá-čané, iné nové prijímané. Vzhľadom na životné skúsenosti a potreby sa mení aj priorita hodnôt. Najvýznamnejší vplyv na tvorbu hodnotového

23 Bavorská vláda sa chce vyhnúť prípadným sporom, preto nariadila osadiť kríže len na vchodoch, nie vo vnútri budov.

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 81 |

Kríza hodnôt a európska identita

systému jedinca má rodina a ľudia, s ktorými sa stretáva, predovšetkým priatelia a najbližšie okolie. Hodnoty sú súčasťou sociálneho a kultúrne-ho kapitálu, ktorým jedinec disponuje. Hodnoty sú aj odrazom národ-nej identity.

Situácia, v  ktorej sa nachádzajú európske štáty, je veľmi znepoko-jujúca. Vzhľadom na  súčasný stav európskej spoločnosti je na  mieste otázka, kam vlastne Európa smeruje a ako sa mení hodnotový systém Európanov. Presadzovaná náboženská neutralita, ktorá môže existovať de iure, ale de facto neexistuje, je jedným z faktorov, ktorý vedie k per-zekúcii kresťanov v  ich vlastných krajinách. Dominic Grieve, bývalý generálny prokurátor a člen britského parlamentu, v rozhovore pre list The Daily Telegraph24 konštatuje, že agresívne formy sekularizmu vy-tláčajú kresťanstvo na okraj spoločnosti. Kresťania sú podľa neho nú-tení skrývať svoju vieru na  pracoviskách a  verejných priestranstvách, pretože čelia vyhrážkam, prepusteniu z práce a dokonca fyzickým úto-kom. V mene tolerancie a demokracie sa však zároveň zavádzajú v jed-notlivých krajinách nariadenia uprednostňujúce náboženské pravidlá iných náboženstiev ako všeobecne platný znak tolerancie a akceptácie (napríklad v Nemecku, Belgicku alebo už spomínanej Veľkej Británii). Samozrejme to vyvoláva spory a odpor obyvateľov. Dominic Grieve ho-vorí, že kresťanstvo formovalo Veľkú Britániu, preto je potrebné tieto hodnoty chrániť a verejne prezentovať, a dodáva, že Európska komisia je permanentne kritizovaná pre liknavosť v tejto otázke.

Je teda jednoznačné, že európske krajiny sú rôzne, niektoré si ucho-vávajú tradičný hodnotový systém založený na kresťanských hodnotách, a iné – predovšetkým krajiny západnej a severnej Európy – sú prevažne liberálne. Zdrojom nedorozumení a sporov je snaha západoeurópskych štátov presadzovať vo forme európskej legislatívy uplatňovanie takých nariadení, ktoré sú pre ďalšie krajiny často neprijateľné. Dokonca môže-me hovoriť o vnucovaní spôsobu života a hodnôt blízkych neoliberálnej spoločnosti. Gréci vnímajú chudobu, v ktorej žijú, za hanbu 21. storo-čia. Nejde však len o prehlbujúcu sa ekonomickú chudobu a  rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ide aj o morálnu chudobu a hodnotovú prázdnotu, ktorá vedie Európu do  stavu, v  ktorom čelí novým hroz-bám. Neschopnosť alebo neochota vidieť tieto hrozby je výsledkom 24 https://www.telegraph.co.uk/news/religion/11053037/Dominic-Grieve-British-

Christians-forced-to-hide-belief.html

| 82 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

dlhodobého politického, ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývo-ja v  tzv. vyspelých krajinách a môže byť fatálnou pre  identitu Európy. Odpoveď na otázku, či Európa skutočne pácha samovraždu, nechávame zámerne otvorenú.

LiteratúraAnnual Report on human rights and democracy in the world and the European

Union’s policy on the matter 2015. http://www.europarl .europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//

NONSGML+TA+P8-TA-2016-0502+0+DOC+PDF+V0//ENAXTMANN, R.(ed.), (1998): Globalization and Europe. Theoretical and

Empirical Investigations. London and Washington.BAUDRILLARD, J. (2003): The Violence of the Global. Dostupné na  www.

ctheory.net (20.5.2003), Pôvodný text BAUDRILLARD, J.: La Violence du Mondial, In: Power Inferno, Paris 2002, s. 63 – 83.

BERNARD, J.: Osobní identita v  diskursu společnosti pozdní moderny. In: ŠUBRT J. a kol.: Soudobá sociologie II (Teórie sociálního jednání a sociální struktury). Praha 2008, s. 120 – 135.

CVETKOVICH, A., KELLNER, D. (1997): Articulating the Global and the Local: Globalization and Cultural Studies, Boulder, CO.

Evropská kulturní stezka sv. Cyrila a Metoděje, z.s.p.o., 2016. GARRETT, R., JENSEN, T., VOELA, A. (eds.), (2016): We Need to Talk about

Family: Essays on Neoliberalism, the Family and Popular Culture. Cambridge Scholars Publishing, UK.

GILL, R. (2008): Culture and Subjectivity in Neoliberal and Postfeminist Times. In: Subjectivity, 25, doi: 10.1057/sub.2008.28, Vol. 25(1), s. 432 – 445, Palgrave Macmillan UK.

CHUDÝ, Š. (2006): Hledání kořenů výchovy v  současné společnosti: koncepce, úvahy, názory a dilemata. Brno.

INGLEHART, R. (1977)a: The Silent Revolution: Changing Values and Political Styles Among Western Publics. Princeton University Press.

INGLEHART, R. (1977)b: Modernization and Postmodernization: Cultural, Economic, and Political Change in 43 Societies. Princeton University Press.

KUBIŠOVÁ, Z. (2013): Národní identita: trvání a změna. In: Šubrt, J. a kol.: Soudobá sociologie V (Teorie sociální změny). Praha, s. 145 – 205.

LARENTZAKIS, G. (2003): Dôstojnosť človeka ako základ pre základné prá-va a  ľudské práva v  dnešnej a  zajtrajšej spoločnosti. In: Zozuľak, J. (ed.): Byzantská kultúra v kontexte európskej civilizácie. Prešov.

MODLESKI, T. (1991): Feminism Without Women: Culture and Criticism in a „postfeminist“ Age. Routledge.

Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018) | 83 |

Kríza hodnôt a európska identita

POPPER, K. (1994): Otevřená společnost a její nepřátelé I. Praha. ŘÍČAN, P. (2007): Psychologie osobnosti. Praha.SMITH, A. D. (2009): Ethno-symbolism and nationalism. A cultural approach.

Oxon and New York.SWINFORD, S. (2014): Dominic Grieve: British Christians forced to hide belief.

https://www.telegraph.co.uk/news/religion/11053037/Dominic-Grieve-British-Christians-forced-to-hide-belief.html

ŠTEFAŇAK, O. (2017): Miłosierdzie i  tolerancja – elementy teorii i  empirii. In: Jarmoch, E. a  kol.: Bezpieczeństwo człowieka i  miłosierdzie. Opieka i ochrona. Drohiczyn, s. 121 – 131.

ŠTEFAŇAK, O. (2018): Globalny stosunek do wiary mlodiezy slowackiej w pro-cesie przemian. Katowice.

ŠUBRT, J. (2008): Proměnlivý charakter soudobých společností. In: Šubrt,  J. a  kol.: Soudobá sociologie III (Diagnózy soudobých společností). Praha, s. 9 – 22.

TOFFLER, A. (1970): Future Shock. Random House.TOFFLER, A. (1992): Šok z budoucnosti. Praha.TOFFLER, A. (2001): Nová civilizace. Třetí vlna a její důsledky. Praha. VERHAEGHE, P.: Neoliberalism has brought out the worst in us. https://www.

theguardian.com/commentisfree/2014/sep/29/neoliberalism-economic- system-ethics-personality-psychopathicsthic

Ďalšie internetové zdrojehttp://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/2504347-filozof-belohradsky-italie-

muze-eurozonu-opustit-neni-populismushttp://www.dailymail.co.uk/news/article-5703953/PIERS-MORGAN-Met-

Islam-Jewish-themed-hell-break-loose-disrespect-religion.html?ito= facebook_share_article-home

http://www.speroforum.com/a/ROMKLDSGOZ40/74134-Christians-increasingly-persecuted-in-Europe#.WbZIlvNJYkJ

http://www.teraz.sk/zahranicie/chorvatska-prezidentka-do-europy-bude/ 262042-clanok.html

http://www.teraz.sk/najnovsie/taliansko-zakaze-kotvit-dalsim-dvo/331528- clanok.html

http://www.teraz.sk/zahranicie/trump-nemci-sa-stavaju-proti-svojmu-ve/ 331909-clanok.html

http://www.zivot.sk/clanok/30783/bezpecnostny-analytik-europa-pacha- samovrazdu-riesi-vsetko-len-nie-vlastnu-ochranu

https://www.demos.co.uk,

| 84 | Sociológia a SpoločnoSť 3 / 1 (2018)

Viera Zozuľaková

https://www.express.co.uk/news/uk/967067/migrant-crisis-immigration-uk- tradition-culture-demos-poll

https://www.express.co.uk/news/uk/974465/delivery-driver-destroys- christian-cross-cctv-hate-crime

https://www.nytimes.com/2012/04/16/opinion/krugman-europes-economic- suicide.html?_r=1&ref=opinion

https://www.nytimes.com/2018/05/18/style/jordan-peterson-12-rules-for-life.html

https://www.premier.org.uk/News/UK/MPs-shocked-by-tales-of-Christian- persecution2

https://www.telegraph.co.uk/news/2017/11/15/greggs-apologises-replacing- baby-jesus-sausage-roll

www.intoleranceagainstchristians.eu

Viera Zozuľaková, PhD.Katedra sociológieFilozofická fakulta UKF v Nitreemail: vzozulakova@ukf.sk