KORZÁR 28. 5. 2013 / UTOROK REGIÓN ŽUPNÉ NOVINKY · ŽUPNÉ NOVINKY 10 REGIÓN KORZÁR 28. 5....
1
ŽUPNÉ NOVINKY REGIÓN 10 KORZÁR 28. 5. 2013 / UTOROK KP120925 Zmapovanie cyklotrás na území Košického kraja je jedným z výsledkov medzi- národného projektu Bicy - Cities and Regions of Bicyc- les, ktorý bol realizovaný v rámci operačného programu Stredná Európa. Jeho cieľom bolo analyzovať a zmapo- vať situáciu v oblasti cyklo- dopravy a cykloturistiky v kraji, zvýšiť povedomie o nej a podporiť jej rozvoj. Na projekte boli realizované aktivi- ty v hodnote 118 430 eur, KSK sa po- dieľal na spolufinancovaní 15 per- centami. Výstupy jednotlivých par- tnerov boli použité na vypracova- nie výstupov na európskej úrovni. Bicykel najviac využívajú Michalovčania Prieskum mobility, ktorý sa v úvo- de projektu robil v troch mestách (Košice, Michalovce a Spišská No- vá Ves) na vzorke 1500 responden- tov, ukázal využívanie bicykla v každodennom živote. Bicykel, ako druh dopravy, najviac využívajú obyvatelia Michaloviec (6,1 per- centa), v dvoch ďalších mestách to boli 3 percentá. V priemere obyva- telia využívajú najviac mestskú hromadnú dopravu, chôdzu, indi- viduálnu automobilovú dopravu a na štvrtom mieste bicykel. Na území kraja bolo mapova- ním identifikovaných 58 cyklotrás v dĺžke 1307 km. Z tohto počtu až 11 cyklotrás v dĺžke 198,6 km nebolo riadne zaevidovaných v zozna- moch Slovenského cykloklubu, čo má za následok, že informácie o ich existencii nie sú k dispozícii v centrálnych propagačných mate- riáloch a mapových podkladoch k cyklotrasám. „Pri mapovaní sme vychádza- li z podkladov Slovenského cyklo- klubu, ktorý má k dispozícii evi- denciu zlegalizovaných cyklotrás v SR. Medzi 58 identifikovanými bo- li aj také, ktoré nie sú evidované, ale máme o nich vedomosť a v te- réne sú riadne vyznačené. Taká je napr. známa cyklistická trasa Hor- nád, ktorú vybudoval Mikroregión Hornád v rámci Programu cezhra- ničnej spolupráce Maďarsko - Slo- vensko," vysvetľuje Adriana Šebe- šová z referátu cestovného ruchu Úradu KSK. Legalizácia takýchto cyklotrás je jedným z praktických výstupov, ktoré projekt prinesie. „Mapovaním sme získali aj údaje o stave cyklotrás, požiadavky na ich údržbu a návrhy na vybudova- nie nových. Zistili sme aj nedos- tatky poskytovateľov služieb v ob- lasti cykloturistiky. Všetky zozbie- rané údaje nám poslúžia ako vý- chodisko pre ďalšie aktivity." Menia poškodené značenie Projekt BICY podporí rozvoj cyklo- turistiky aj preznačením cyklotrás a zabezpečením technickej doku- mentácie pre nové cyklotrasy a cyklochodníky. V rámci projektu vznikol návrh strategického doku- mentu, ktorý navrhuje opatrenia v troch základných rovinách: cyk- lodoprava, cykloturistika a par- tnerstvo. Bude upravený v zmysle Národnej stratégie rozvoja cyklo- dopravy a cykloturistiky v SR, kto- rá bola schválená v parlamente v máji tohto roku. Okrem toho pri- budlo 5 propagačných materiálov s tipmi na cykloturistiku v Košic- kom kraji a dotlač cyklosprievod- cov po gotickej a vínnej ceste. „Vlani bolo z projektu BICY podporené preznačenie 420 km cyklotrás na území kraja. Naším zámerom bolo v spolupráci so správcami jednotlivých cyklotrás vymeniť poškodené smerové značky a obnoviť maľované znače- nie," hovorí Adriana Šebešová. V budúcnosti pri značkovaní pomô- žu aj noví značkári, ktorí boli vy- školení v rámci projektu v spolu- práci so Slovenským cykloklu- bom. Preukaz cykloznačkára získalo po záverečných testoch 25 absolventov. Školenie odštarto- valo systematickú prípravu a vý- chovu kvalifikovaných ľudí a bu- dovanie jednotného informačného systému na cyklotrasách v kraji. Z projektu boli podľa požiada- viek aktérov z regiónu a ich mož- ností podporené tri typy technic- kej dokumentácie. Vznikla zjedno- dušená technická dokumentácia na legalizáciu desiatich cyklotrás v dĺžke 126 km. Sedem z nich je na Spiši, po jednej v okresoch Trebi- šov, Rožňava a Michalovce. Výstu- py už majú žiadatelia, aby mohli začať legalizačný proces. Technic- ká dokumentácia na cyklochodník v Michalovciach určuje prepojenie železničnej stanice a centra mes- ta. Bola spracovaná na žiadosť Mestského úradu Michalovce. Tre- tím dokumentom je Štúdia usku- točniteľnosti cyklotrasy EuroVelo 11 na území KSK, ktorej cieľom bo- lo vytypovať vhodné vedenie tra- sy naším krajom podľa medziná- rodných podmienok. „Popri všetkých zrealizova- ných aktivitách a získaných úda- joch je výrazným prínosom nad- viazanie veľmi dobrej komuniká- cie s aktérmi, ktorí sa tejto proble- matike venujú v regióne. S našimi partnermi budeme aj naďalej vy- víjať aktivity, či už v získavaní prostriedkov na ďalšie investície, alebo pri zvyšovaní povedomia o tomto druhu cestovného ruchu," dodáva Adriana Šebešová. Dôsledky ekonomickej krí- zy posledných rokov spôso- bili, že regionálna samos- práva nemá dostatok fi- nančných zdrojov na inves- tičné a rozvojové projekty. Výraznou finančnou injek- ciou sú len európske fondy, o ktoré sa uchádzal aj Ko- šický samosprávny kraj. Rok 2013 je záverečným ro- kom programovacieho ob- dobia. K 31. decembru 2012 bolo v rámci 11 operačných programov (OP) Národného strategického refe- renčného rámca (NSRR) schvále- ných celkovo 7 411 žiadostí o ne- návratný finančný príspevok (NFP) v celkovej výške 11 miliárd 684 miliónov eur. Košický samos- právny kraj získal podporu na 144 projektov.Regionálna samosprá- va sa uchádzala o poskytnutie príspevkov najmä na infraštruk- túrne projekty, ktoré by riešili alebo zmiernili nepriaznivý stav majetku, získaného delimitáciou v roku 2002 pri vzniku vyšších územných celkov. Ide hlavne o školské, kultúrne, sociálne a zdravotnícke zariadenia. KSK zís- kal podporu na 144 projektov v celkovej výške 82 miliónov 614 ti- síc 570 eur. Z tohto počtu je 44 in- vestičných projektov v celkovom objeme 64 miliónov 123 tisíc eur, čo je 77 percent z celkovej sumy za všetky projekty KSK. Na investičné projekty z Re- gionálneho operačného progra- mu (ROP), zamerané najmä na rekonštrukcie školských, sociál- nych a kultúrnych zariadení a na rekonštrukcie a opravy ciest II. a III. triedy, bol z požadovaných viac ako 16 miliónov eur schvále- ný príspevok v celkovej výške cez 11 miliónov eur. Zo 63 podaných žiadostí bolo schválených 30, ďal- šie žiadosti sú stále v procese hodnotenia. Z ostatných operač- ných programov bolo najviac žia- dostí podaných v rámci OP Vzde- lávanie (71), z ktorých bolo schvá- lených 20 v celkovej výške 3,5 mi- lióna eur, čo je 28-percentná úspešnosť. Celkový finančný prínos ús- pešných projektov Úradu KSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti zo štrukturálnych fondov predstavuje 64 731 895 eur a z ďalších európskych progra- mov a podporných mechaniz- mov 17 882 675 eur. Z Regionálneho operačného programu získal KSK prostriedky na 24 investičných a 6 neinvestič- ných projektov. Boli medzi nimi rekonštrukcie štyroch stredných škôl (SOŠ Ostrovského Košice, Gymnázium Trebišov, SOŠ dre- várska v Spišskej Novej Vsi, Gym- názium Kráľovský Chlmec) a šty- roch zariadení sociálnych služieb (DSS Trebišov, DSS Rakovec nad Ondavou, DSS Skladná Košice a DSS Prakovce - Matilda Huta). Ďalšie štyri investičné projekty zlepšia stav kultúrnych zariadení (Rekonštrukcia historickej účelo- vej budovy Východoslovenského múzea, Rekonštrukcia Historic- kej sály Východoslovenskej galé- rie, Letohrádok Dardanely - revi- talizácia areálu hudobného mú- zea, Dom tradičnej ľudovej kultú- ry Gemera v Rožňave). Samostatnú kapitolu tvorí sedem investičných projektov v rámci EHMK - ostrovy kultúry (Bábko- vé divadlo, Divadle Thália, Bar- kóczyho palác, Verejná knižnica J. Bocatia, Vsl. múzeum, Vsl. galé- ria, Ulička remesiel). Rozsiahla investícia sa dostala do piatich veľkých projektov rekonštrukcií ciest II. a III. triedy Cesty KSK 1 - 5. Ďalších šesť projektov je neinves- tičných - dva z rezortu kultúry a štyri pre technickú pomoc spros- tredkovateľského orgánu. V operačnom programe Vzdelávanie predložil kraj 71 pro- jektov, schválených bolo 21 z nich. Ide o neinvestičné projekty. Dva sa týkajú vzdelávania zdra- votníckych pracovníkov, 15 pro- jektov podali stredné školy a štyri Galéria umelcov Spiša. Tri projek- ty z OP životné prostredie riešili tepelné hospodárstvo DSS v Bar- ci, prípravu zberu a zneškodne- nia odpadov kontaminovaných PCB látkami a nákup čistiacej technicky pre Správu ciest KSK. Rok 2013 je siedmym rokom implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zos- távajú tri roky, kedy je potrebné deklarovať oprávnené výdavky Európskej komisii. Takmer dve tretiny finančných prostriedkov EÚ zatiaľ nie sú vyčerpané. Stav implementácie projektov je viac ako neuspokojivý. Navyše je rok 2013 posledným, keď existuje možnosť presunu finančných prostriedkov medzi operačnými programami. S prihliadnutím na vysokú absorpčnú schopnosť Re- gionálneho operačného progra- mu bude KSK presadzovať zvýše- nie alokácie pre ROP a presun fi- nančných zdrojov z rizikových operačných programov do ROP. Ak nie sú legalizované, nemôžu byť v mapách ■ Projekt v roku 1995 začala rea- lizovať Európska cyklistická fede- rácia a je veľkou príležitosťou na posilnenie cestovného ruchu. ■ Cieľom je poprepájať Európu cyklotrasami. ■ Plánovaných je 12 transeuróp- skych cyklotrás v celkovej dĺžke 66-tisíc km. ■ V súčasnosti je zrealizovaných 45 000 km. ■ Cez KSK má viesť EuroVelo 11, ktorá by mala spojiť Nórsko s Gréckom. ČO JE EUROVELO ■ Bol realizovaný v rámci operačného programu Stredná Európa. ■ Hlavným partnerombola talianska provincia Ferrara, ďalších desať je zo siedmich krajín Európy. ■ Projekt sa realizoval od februára 2010 do apríla 2013. ■ Odborné aktivity zabezpečoval referát cestovného ruchu, externý manažment Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, n.o. ■ Všetky výstupy projektu sú uvedené na stránke www.bicy.it a na stránke www.vucke.sk PROJEKT BICY - CITIES AND REGIONS OF BICYCLES PROJEKT BICY NAŠIEL V KRAJI 1307 KM CYKLOTRÁS Cykloturistika Získava si priazeň čoraz väčšieho počtu východniarov. K ich spokojnosti prispeje aj projekt, na ktorom participuje župa. ILUSTRAČNÉ FOTO: VERONIKA JANUŠKOVÁ PENIAZE Z EÚ: Kraj získal doteraz vyše 82 miliónov eur Rekonštrukcia v plnom prúde Domov sociálnych služieb na Skladnej ulici v Košiciach vy- novia z európskych peňazí. FOTO: VEJA
Transcript of KORZÁR 28. 5. 2013 / UTOROK REGIÓN ŽUPNÉ NOVINKY · ŽUPNÉ NOVINKY 10 REGIÓN KORZÁR 28. 5....
ŽUPNÉ NOVINKYREGIÓN10
KORZÁR 28. 5. 2013 / UTOROKKP120925
Zma po va nie cyk lot rás naúze mí Ko šic ké ho kra ja jejed ným z výs led kov me dzi -ná rod né ho pro jek tu Bi cy -Ci ties and Re gi ons of Bi cyc -les, kto rý bol re a li zo va ný vrám ci ope rač né ho prog ra muStred ná Eu ró pa. Je ho cie ľombo lo ana ly zo vať a zma po -vať si tu á ciu v ob las ti cyk lo -dop ra vy a cyk lo tu ris ti ky vkra ji, zvý šiť po ve do mie onej a pod po riť jej roz voj.
Na pro jek te bo li re a li zo va né ak ti vi -ty v hod no te 118 430 eur, KSK sa po -die ľal na spo lu fi nan co va ní 15 per -cen ta mi. Výs tu py jed not li vých par -tne rov bo li po u ži té na vyp ra co va -nie výs tu pov na eu róp skej úrov ni.
Bi cy kel naj viac vy u ží va jú Mi cha lov ča niaPries kum mo bi li ty, kto rý sa v úvo -de pro jek tu ro bil v troch mes tách(Ko ši ce, Mi cha lov ce a Spiš ská No -vá Ves) na vzor ke 1500 res pon den -tov, uká zal vy u ží va nie bi cyk la vkaž do den nom ži vo te. Bi cy kel, akodruh dop ra vy, naj viac vy u ží va júoby va te lia Mi cha lo viec (6,1 per -cen ta), v dvoch ďal ších mes tách tobo li 3 per cen tá. V prie me re oby va -te lia vy u ží va jú naj viac mes tskúhro mad nú dop ra vu, chô dzu, in di -vi du ál nu au to mo bi lo vú dop ra vu ana štvr tom mies te bi cy kel.
Na úze mí kra ja bo lo ma po va -ním iden ti fi ko va ných 58 cyk lot rásv dĺž ke 1307 km. Z toh to poč tu až 11cyk lot rás v dĺž ke 198,6 km ne bo loriad ne za e vi do va ných v zoz na -moch Slo ven ské ho cyk lok lu bu, čomá za nás le dok, že in for má cie oich exis ten cii nie sú k dis po zí cii vcen trál nych pro pa gač ných ma te -riá loch a ma po vých pod kla doch kcyk lot ra sám.
„Pr i ma po va ní sme vy chá dza -li z pod kla dov Slo ven ské ho cyk lo-k lu bu, kto rý má k dis po zí cii evi -den ciu zle ga li zo va ných cyk lot rás vSR. Me dzi 58 iden ti fi ko va ný mi bo -li aj ta ké, kto ré nie sú evi do va né,ale má me o nich ve do mosť a v te -ré ne sú riad ne vyz na če né. Ta ká jena pr. zná ma cyk lis tic ká tra sa Hor -nád, kto rú vy bu do val Mik ro re gi ónHor nád v rám ci Prog ra mu cez hra -nič nej spo lup rá ce Ma ďar sko - Slo -ven sko," vys vet ľu je Ad ria na Še be -šo vá z re fe rá tu ces tov né ho ru chuÚra du KSK . Le ga li zá cia ta kých tocyk lot rás je jed ným z prak tic kýchvýs tu pov, kto ré pro jekt pri ne sie.„Ma po vaním sme zís ka li aj úda jeo sta ve cyk lot rás, po žia dav ky naich údrž bu a ná vr hy na vy bu do va -
nie no vých. Zis ti li sme aj ne dos -tat ky pos ky to va te ľov slu žieb v ob -las ti cyk lo tu ris ti ky. Všet ky zoz bie -ra né úda je nám pos lú žia ako vý -cho dis ko pre ďal šie ak ti vi ty."
Me nia poš ko de né zna če niePro jekt BIC Y pod po rí roz voj cyk lo -tu ris ti ky aj prez na če ním cyk lot rása za bez pe če ním tech nic kej do ku -men tá cie pre no vé cyk lot ra sy acyk lo chod ní ky. V rám ci pro jek tuvzni kol ná vrh stra te gic ké ho do ku -men tu, kto rý na vr hu je opat re niav troch zák lad ných ro vi nách: cyk -lo dop ra va, cyk lo tu ris ti ka a par -tner stvo. Bu de up ra ve ný v zmys leNá rod nej stra té gie roz vo ja cyk lo -dop ra vy a cyk lo tu ris ti ky v SR, kto -rá bo la schvá le ná v par la men te vmá ji toh to ro ku. Ok rem to ho pri -bud lo 5 pro pa gač ných ma te riá lovs tip mi na cyk lo tu ris ti ku v Ko šic -kom kra ji a dot lač cyk los prie vod -cov po go tic kej a vín nej ces te.
„Vl ani bo lo z pro jek tu BIC Ypod po re né prez na če nie 420 kmcyk lot rás na úze mí kra ja. Na ším
zá me rom bo lo v spo lup rá ci sospráv ca mi jed not li vých cyk lot rásvy me niť poš ko de né sme ro véznač ky a ob no viť ma ľo va né zna če -nie," ho vo rí Ad ria na Še be šo vá. Vbu dúc nos ti pri znač ko va ní po mô -žu aj no ví znač ká ri, kto rí bo li vy-š ko le ní v rám ci pro jek tu v spo lu-p rá ci so Slo ven ským cyk lok lu -bom. Pre u kaz cyk loz nač ká ra zís ka lo po zá ve reč ných tes toch 25 ab sol ven tov. Ško le nie od štar to -va lo sys te ma tic kú príp ra vu a vý -cho vu kva li fi ko va ných ľu dí a bu -do va nie jed not né ho in for mač né hosys té mu na cyk lot ra sách v kra ji.
Z pro jek tu bo li pod ľa po žia da -viek ak té rov z re gi ó nu a ich mož -nos tí pod po re né tri ty py tech nic -kej do ku men tá cie. Vznik la zjed no -du še ná tech nic ká do ku men tá ciana le ga li zá ciu de sia tich cyk lot rásv dĺž ke 126 km. Se dem z nich je naSpi ši, po jed nej v ok re soch Tre bi -šov, Rož ňa va a Mi cha lov ce. Výs tu -py už ma jú žia da te lia, aby moh liza čať le ga li zač ný pro ces. Tech nic -ká do ku men tá cia na cyk lo chod ník
v Mi cha lov ciach ur ču je pre po je nieže lez nič nej sta ni ce a cen tra mes -ta. Bo la spra co va ná na žia dosťMes tské ho úra du Mi cha lov ce. Tre -tím do ku men tom je Štú dia us ku -toč ni teľ nos ti cyk lot ra sy Eur oVe lo 11 na úze mí KSK , kto rej cie ľom bo -lo vy ty po vať vhod né ve de nie tra -sy na ším kra jom pod ľa me dzi ná -rod ných pod mie nok.
„Po pri všet kých zre a li zo va -ných ak ti vi tách a zís ka ných úda -joch je vý raz ným prí no som nad -via za nie veľ mi dob rej ko mu ni ká -cie s ak tér mi, kto rí sa tej to prob le -ma ti ke ve nu jú v re gi ó ne. S na ši mipar tner mi bu de me aj na ďa lej vy -ví jať ak ti vi ty, či už v zís ka va nípros tried kov na ďal šie in ves tí cie,ale bo pri zvy šo va ní po ve do mia otom to dru hu ces tov né ho ru chu,"do dá va Ad ria na Še be šo vá.
Dôs led ky eko no mic kej krí -zy pos led ných ro kov spô so -bi li, že re gi o nál na sa mos -prá va ne má dos ta tok fi -nan čných zdro jov na in ves -tič né a roz vo jo vé pro jek ty.Vý raz nou fi nan čnou in jek -ci ou sú len eu róp ske fon dy,o kto ré sa uchá dzal aj Ko -šic ký sa mos práv ny kraj.Rok 2013 je zá ve reč ným ro -kom prog ra mo va cie ho ob -do bia.
K 31. de cem bru 2012 bo lo v rám ci11 ope rač ných prog ra mov (OP)Ná rod né ho stra te gic ké ho re fe -ren čné ho rám ca (NSR R) schvá le -ných cel ko vo 7 411 žia dos tí o ne -náv rat ný fi nan čný prís pe vok(NFP) v cel ko vej výš ke 11 mi liárd684 mi li ó nov eur. Ko šic ký sa mos -práv ny kraj zís kal pod po ru na 144pro jek tov. Re gi o nál na sa mos prá -va sa uchá dza la o pos kyt nu tieprís pev kov naj mä na in fraš truk -túr ne pro jek ty, kto ré by rie ši liale bo zmier ni li nep riaz ni vý stavma jet ku, zís ka né ho de li mi tá ci ouv ro ku 2002 pri vzni ku vyš šíchúzem ných cel kov. Ide hlav ne oškol ské, kul túr ne, so ciál ne azdra vot níc ke za ria de nia. KS K zís -kal pod po ru na 144 pro jek tov vcel ko vej výš ke 82 mi li ó nov 614 ti -síc 570 eur. Z toh to poč tu je 44 in -ves tič ných pro jek tov v cel ko vomob je me 64 mi li ó nov 123 ti síc eur,čo je 77 per cent z cel ko vej su myza všet ky pro jek ty KSK .
Na in ves tič né pro jek ty z Re -gi o nál ne ho ope rač né ho prog ra -mu (ROP), za me ra né naj mä nare kon štruk cie škol ských, so ciál -nych a kul túr nych za ria de ní a nare kon štruk cie a op ra vy ciest II. a III. trie dy, bol z po ža do va nýchviac ako 16 mi li ó nov eur schvá le -ný prís pe vok v cel ko vej výš ke cez11 mi li ó nov eur. Zo 63 po da nýchžia dos tí bo lo schvá le ných 30, ďal -šie žia dos ti sú stá le v pro ce sehod no te nia. Z os tat ných ope rač -ných prog ra mov bo lo naj viac žia -dos tí po da ných v rám ci OP Vzde -lá va nie (71), z kto rých bo lo schvá -le ných 20 v cel ko vej výš ke 3,5 mi -li ó na eur, čo je 28-per cen tnáús peš nosť.
Cel ko vý fi nan čný prí nos ús -peš ných pro jek tov Úra du KSK aor ga ni zá cií v je ho zria ďo va teľ skejpô sob nos ti zo štruk tu rál nychfon dov pred sta vu je 64 731 895 eura z ďal ších eu róp skych prog ra -mov a pod por ných me cha niz -mov 17 882 675 eur.
Z Re gi o nál ne ho ope rač né hoprog ra mu zís kal KSK pros tried kyna 24 in ves tič ných a 6 ne in ves tič -ných pro jek tov. Bo li me dzi ni mire kon štruk cie šty roch stred nýchškôl (SOŠ Os trov ské ho Ko ši ce,Gym ná zium Tre bi šov, SOŠ dre -vár ska v Spiš skej No vej Vsi, Gym -ná zium Krá ľov ský Chl mec) a šty -roch za ria de ní so ciál nych slu žieb(DSS Tre bi šov, DSS Ra ko vec nad
On da vou, DS S Sklad ná Ko ši ce aDSS Pra kov ce - Ma til da Hu ta).Ďal šie šty ri in ves tič né pro jek tyzlep šia stav kul túr nych za ria de ní(Re kon štruk cia his to ric kej úče lo -vej bu do vy Vý cho dos lo ven ské homú zea, Re kon štruk cia His to ric -kej sá ly Vý cho dos lo ven skej ga lé -rie, Le toh rá dok Dar da ne ly - re vi -ta li zá cia are á lu hu dob né ho mú -zea, Dom tra dič nej ľu do vej kul tú -ry Ge me ra v Rož ňa ve).Sa mos tat nú ka pi to lu tvo rí se demin ves tič ných pro jek tov v rám ciEHM K - os tro vy kul tú ry (Báb ko -vé di vad lo, Di vad le Thá lia, Bar -kóc zy ho pa lác, Ve rej ná kniž ni caJ. Bo ca tia, Vsl. mú ze um, Vsl. ga lé -ria, Ulič ka re me siel). Roz siah lain ves tí cia sa dos ta la do pia tichveľ kých pro jek tov re kon štruk ciíciest II. a III. trie dy Ces ty KSK 1 - 5.Ďal ších šesť pro jek tov je ne in ves -tič ných - dva z re zor tu kul tú ry ašty ri pre tech nic kú po moc spros -tred ko va teľ ské ho or gá nu.
V ope rač nom prog ra meVzde lá va nie pred lo žil kraj 71 pro -jek tov, schvá le ných bo lo 21 znich. Ide o ne in ves tič né pro jek ty.Dva sa tý ka jú vzde lá va nia zdra -vot níc kych pra cov ní kov, 15 pro -jek tov po da li stred né ško ly a šty riGa lé ria umel cov Spi ša. Tri pro jek -ty z OP ži vot né pros tre die rie ši lite pel né hos po dár stvo DSS v Bar -ci, príp ra vu zbe ru a zneš kod ne -nia od pa dov kon ta mi no va nýchPCB lát ka mi a ná kup čis tia cejtech nic ky pre Sprá vu ciest KSK.
Rok 2013 je sied mym ro komim ple men tá cie štruk tu rál nychfon dov a Ko héz ne ho fon du. Zos -tá va jú tri ro ky, ke dy je pot reb nédek la ro vať op ráv ne né vý dav kyEu róp skej ko mi sii. Tak mer dvetre ti ny fi nan čných pros tried kovEÚ za tiaľ nie sú vy čer pa né. Stavim ple men tá cie pro jek tov je viacako ne us po ko ji vý. Na vy še je rok2013 pos led ným, keď exis tu jemož nosť pre su nu fi nan čnýchpros tried kov me dzi ope rač ný miprog ra ma mi. S prih liad nu tím navy so kú ab sor pčnú schop nosť Re -gi o nál ne ho ope rač né ho prog ra -mu bu de KS K pre sa dzo vať zvý še -nie alo ká cie pre ROP a pre sun fi -nan čných zdro jov z ri zi ko výchope rač ných prog ra mov do ROP.
Ak nie sú le ga li zo va né, ne mô žu byť v ma pách
�Pro jekt v ro ku 1995 za ča la re a -li zo vať Eu róp ska cyk lis tic ká fe de -rá cia a je veľ kou prí le ži tos ťou napo sil ne nie ces tov né ho ru chu.� Cie ľom je pop re pá jať Eu ró pucyk lot ra sa mi.�Plá no va ných je 12 tran se u róp -skych cyk lot rás v cel ko vej dĺž ke66-ti síc km.�V sú čas nos ti je zre a li zo va ných45 000 km.� Cez KSK má viesť EuroVelo 11,kto rá by ma la spo jiť Nór sko sGréc kom.
ČO JE EUROVELO
�Bol re a li zo va ný v rám ci ope rač né ho prog ra mu Stred ná Eu ró pa. �Hlav ným par tne rom bo la ta lian ska pro vin cia Fer ra ra, ďal ších de sať jezo sied mich kra jín Eu ró py. �Pro jekt sa re a li zo val od feb ru á ra 2010 do ap rí la 2013. � Od bor né ak ti vi ty za bez pe čo val re fe rát ces tov né ho ru chu, ex ter nýma naž ment Agen tú ra na pod po ru re gi o nál ne ho roz vo ja Ko ši ce, n.o. � Všet ky výs tu py pro jek tu sú uve de né na strán ke www.bi cy.it a nastrán ke www.vuc ke.sk
PRO JEKT BI CY - CI TIES AND RE GI ONS OF BI CYC LES
PR OJEKT BI CY NA ŠIEL V KRAJI 1307 KM CYKLOTRÁS
Cyk lo tu ris ti kaZís ka va si pria zeň čo raz väč šie ho poč tu vý chod nia rov. K ich spo koj nos ti pris pe je aj pro jekt, na kto rom par ti ci pu je žu pa. IL USTRAČNÉ FO TO: VE RONIKA JA NUŠKOVÁ
PENIAZE Z EÚ: Kraj zís kal do te raz vy še 82 mi li ó nov eur
Re kon štruk cia v pl nom prú deDo mov so ciál nych slu žieb naSklad nej uli ci v Ko ši ciach vy -no via z eu róp skych pe ňa zí.FO TO : VE JA
