· control on the basis of actual GCV analysis of coal samples at BIS approved Bomb Calorimeter. I...
1
614 o problm so zÆvanm dosahom a dopadom aj na problematiku eplanÆcie a interpretÆ- cie, ktorej sa v danom prpade nedÆ vyhn, hoci tejto problematike sa sta nevenuje. svislosti s pojmom faktu, jeho kontituovanm sa prelnaj a zloito kria otÆzky metafyziky, epistemolie, smantiky, ale nejestvuje jednotn pojem vedeckho faktu, z ktorho by mohli vychÆdza sociÆlne vedy. od faktom sa chÆpu objekty poznania, kadÆ entita, nech je to stav, udalos i vec a pod., ktorÆ naim tvrdeniam prepoiiava pravdivostn hodnotu pravda faktom sa rozumej aj leny kauzÆlneho vzahu alebo smantick hodnoty tvrden, ale aj propozcie v zmysle totonosti pravdivch tvrden s faktmi. ormÆlne terie faktu (napr. . ree, . . Moore, B. Russell, . Wittenstein, H. Hochber, . . Ramsey a i.), ktor sa zameriavaj na loick truktru nÆho diskur- zu o faktoch a na vzah medzi pravdou a faktom, presahuj intenciu state, ktorÆ sa orien- tuje na ontoloick status faktu v sociÆlnom poznan, priom vak akceptuje aj jazykov fakty ako entity sui eneris, ktor s aj druhom sociÆlnych faktov. 2 azykov fakty s abstrakcie, ktorch truktra svis so syntaktickou truktrou vety a ktor reprezentuj spsob, ako dospie k pravdivej propozcii vyjadrenej vetou. rv, ne sa poksim charak- terizova ontoloick status faktov v sociÆlnych vedÆch, vimnem si problm jednoty vedeckho poznania, postavenie sociÆlnych vied v sstave vied. Existuje tretia kultoera? roku 1 formuloval C. . Snow svoju tzu o dvoch kultrach, ktor s navzÆjom v antaonistickom vzahu na jednej strane je tu tzv. huma- nitnÆ kultra, kultra intelektuÆlov, literÆtov, filozofov a teolov, na strane druhej je tu kultra vedy. redstavitelia jednej aj druhej kultry s navzÆjom v pozcii hluchch a Snow volÆ po sformovan tretej kultry, ktorÆ by prekonala tto intelektuÆlnu priepas. as, ktor uplynul od uverejnenia Snowovej prÆce, vak jasne demontruje, e tretia kul- tra, ktorÆ by prekonala komunikan bariry medzi stpencami tzv. m kkej vedy a re- prezentantmi tzv. tvrdej vedy, je fikciou. Hoci kyvadlo sa posunulo smerom od humanit- nho vzdelanca, ktor diktuje svoju interpretÆciu sveta a prli sa nestarÆ o poznatky pr- rodn ch vied, smerom k vedcovi, ktor si uzurpuje prÆvo nielen na vklad sveta, ale aj na rozhodovanie o veciach, ktor s celkom mimo kompetenci vedy. Star ideu v novom ate oivil . Brockman, ke v roku 1 vydal rozhovory s vedcami z oblasti matema- tiky, kozmolie, biolie a informatiky (napr. S. . ould, S. inker, M. ell-Man, M. Rees, . Davies, M. Minsky a i.). Skutonos, e nov neznamenÆ vdy aj in, mono doloi aj touto knihou, v ktorej Brockman propauje ideu tretej kultry, ktor ako ade- kvÆtnu nÆhradu literÆtsko-humanistickej kultry vzdelancov stvorili poda neho samotn vedci. Ak k tomu pridÆme kanadsk artk matematickho fyzika A. Sokala a reakciu, ktor vyvolalo jeho nasledovn demaskovanie motvov a nÆzorov v tlai, pre sociÆlne vedy to s miestom na slnku nevyzerÆ ruovo. SociÆlne poznanie a prirodzene aj humanit- n disciplny sa ocitaj v podozren, e si vonkoncom nezasluhuj titul vedy, a u vbec 2 S formÆlnou koncepciou faktu soevis aj tzv. prakov argument o Vekom fakte, ktor mÆ preu- kÆza, e ontolgia faktov kolabuje do singularity jednho Vekho faktu, a teda e pokia jestvuje osi oznaen ako fakt, je to prÆve len tento Vek fakt, take nejestvuje nijakÆ pluralita faktov ani korepon- dennÆ teria pravdy. Vklad tohto argumentu a analzu pravdy a faktu pozri napr. in: Petr olÆ: Prav- da a fakt. Praha: Filosofia 2002.
Transcript of · control on the basis of actual GCV analysis of coal samples at BIS approved Bomb Calorimeter. I...
